e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 5/55 RECENZIA: Pietna zeleň v súčasnej záhradno-architektonickej tvorbe

    RECENZIA: Pietna zeleň v súčasnej záhradno-architektonickej tvorbe

    E-mail Print

    55-05-recenzia5Pod týmto názvom publikovala Ing. DENISA HALAJOVÁ, PhD., vedeckú monografiu, ktorá nedávno vyšla vo Vydavateľstve SPU. Určená je najmä odbornej verejnosti a študentom záhradnej a krajinnej architektúry, ale ja pracovníkom z oblasti mestských samospráv a cintorínskej kultúry.

    Prvá kapitola je venovaná historickému prehľadu cintorínskej kultúry vo svete aj na Slovensku až po modernú tvorbu cintorínov. „Hroby a sepulkrálne stavby sú najstaršími zachovanými prejavmi architektúry a tvoria kultúrne dedičstvo národov. Cintoríny sú miestom „komunikácie“ medzi živými a mŕtvymi, ale aj rozhovorov samých so sebou, rozjímania, pripomínania si pominuteľnosti ľudského života. Dnešná cintorínska kultúra chápe moderný cintorín jednoznačne ako plochu zelene s vyhradenou, pietnou funkciou. Podiel zelene v rámci areálov pohrebísk a jej kvalita však v posledných desaťročiach výrazne klesá. Hlavným dôvodom je neúmerné zahusťovanie hrobov na úkor zelene, ktorá sa nahrádza neživými materiálmi. Dôvodom tohto javu môže byť umiestnenie cintorína mimo sídla, migrácia obyvateľstva a životný štýl či chýbajúca ponuka profesionálnej údržby zelene hrobových miest,“ píše autorka. Problémom súčasného vzhľadu hrobových polí je na jednej strane veľká typizácia náhrobkov, ktorá rovnako zasiahla mestá i vidiek, bez prihliadnutia k regionálnym rozdielom. Na druhej strane je to aj vplyv individuálneho vkusu nájomcov hrobov, potreba vyjadrenia osobného odkazu či výnimočnosti, ktorá sa prejavuje nejednotnosťou materiálov a tvarov náhrobkov. Druhá kapitola podáva stručný prehľad základných požiadaviek na súčasné záhradno-architektonické stvárnenie pohrebísk. Autorka zdôrazňuje, že dôležitým momentom je nutnosť spolupráce viacerých profesií, či už záhradných a krajinných architektov, urbanistov, záhradníkov, sochárov, výtvarníkov, ale aj správcov a zriaďovateľov cintorínov. V predposlednej kapitole sú výsledky hodnotenia súčasného stavu cintorínov v Nitre a návrhy na zlepšenie ich stavu. Posledná uvádza zovšeobecnené princípy tvorby cintorínov, z ktorých možno vychádzať pri úpravách a navrhovaní pohrebísk na Slovensku v súčasnosti. Publikácia je vhodne doplnená tabuľkami a farebnou obrazovou prílohou.

    RENÁTA CHOSRAVIOVÁ