Stanovisko k ekologickej katastrofe v Maďarsku
V máji roku 1965, po enormnej zrážkovej činnosti, pretrhla sa zemná hrádza popolčekov Elektrárne Nováky. Zvodnená hmota zaplavila obec Zemianske Kostoľany.
Meandrujúci recipient dovtedy čistej rieky Nitry (vhodnej na kúpanie a vodnú turistiku), v povodňových vlnách zaplavili zhruba 3. mil. m3 popolčekového bahna 4-tisíc hektárov pôd na celom Ponitrí, prakticky až po nové Zámky.
Deväťdesiate roky, Žiar nad Hronom: halda červeného a hnedého kalu na výmere 44 ha, loženého po spracovaní bauxitu na hliník. Spenené syčiace vývery vysoko toxického kvapalného média, ktoré sa presakovaním cez teleso skládky dostávajú pod nemalým tlakom do odtokového kanála pri päte hrádze z jej temena, kde tvorilo súvislé jazero. Vodorozpustné zlúčeniny presakujúce podložím skládky sa pohybujú minimálnou, ale merateľnou rýchlosťou do Hrona. Erodované prachové častice z ložených kalov sa veternou eróziou šíria do okolia s hustým osídlením.Nie na základe počutého, ani prepisom z publikácií, ale konkrétnym poznaním spomenutých situácií pokúsim sa charakterizovať to, čo je a bolo pre ne spoločné a aj to, čo charakterizuje súčasnosť. Tieto prípady, ale aj ďalšie svetové havárie, poukazujú na našu spätosť s prírodou, aj na to, ako sa vie k nám nepredvídavo, neprívetivo a neprajne zachovať. Zostáva iba premýšľať, prečo? Veď voda, zemina, popol, kovy sú naši každodenní verní spoločníci. Nesignalizujú nám, že pre vidinu vlastného úžitku sme ich „nedôstojne spútali, zotročili“, a ich ničivú silu obrátili proti nej a samým sebe? Zvykli sme si, že si od nej môžeme a smieme vziať to, čo je pre nás potrebné, no pozabudli sme na zákony, ktorých poznanie nám nerobí ťažkosti, no ich rešpektovanie – áno!
Čo nasledovalo po havárii zemnej hrádze na Hornej Nitre v roku 1965? Bilancovanie škôd, zabezpečenie chodu elektrárne, riešenie havarijnej situácie v jej okolí, odškodňovanie, nápravné opatrenia v poľnohospodárstve. Reálne zhodnotenie situácie bolo základom revitalizácie a rekultivácie, ale s kalkuláciou využitia mohutnej kapacity prírody, že sa s takýmto stavom bude môcť časom vyrovnať. Definitívne riešenie bezpečného uloženia popolčekov, aj keď realizácia nebola jednoduchá. Bolo to aj odmietnutie katastrofických a chaotických scenárov o celoplošnej migrácii obyvateľstva, nemožnosti poľnohospodárskeho využívania pôd a pod. Za každým z týchto návrhov bolo mnoho úsilia a zodpovednosti ľudí, ktorých právom bolo rozhodovať, no uvážene, s využitím potenciálu teórie, ale nepoznanej praxe, ktorá mala korene aj vo vtedajšej VŠP v Nitre. Polstoročie potvrdilo, že nakumulovaná kapacita láskavej, ale i hroziacej prírody, je naklonená zmysluplnému konaniu človeka.
Ako sa vyvíjala situácia v Závode SNP v Žiari nad Hronom po 90. rokoch, keď ku katastrofe bolo veľmi blízko?
Zmena technológie výroby hliníka, z koncentrovaného oxidu hlinitého bez odpadu červených a hnedých kalov, zničujúco pôsobiacich emisií fluóru, oxidov síry, organického uhlíka a tuhého spadu, ktoré dokázali likvidovať osídlenie Horných Opatoviec, ale i okolité ihličnaté lesy. Červená halda odpadu po spracovaní bauxitu ostala ako memento. Zmysluplné konanie manažmentu závodu sa však pričinilo o odstránenie podstaty negatív. Spenené pysky syčiacich hadov na úrovni odtokového kanála navždy zavrelo odčerpané jazero z temena hrádze, prienik vodorozpustných zlúčenín, voľne smerujúcich podložím do rieky Hron, zahatala vybudovaná betónová clona okolo celej haldy, ústiaca do hĺbky nepriepustného podložia. Červenú horu kalov možno rovnako definitívne zabezpečí systém rekultivácií a revitalizácií, čím sa odstráni aj prienik ich prašného podielu do okolia.
Z opísaného možno vyvodiť poučenia, ktoré súvisia s katastrofou v maďarskej Ajke. Je tragická aj preto, že priniesla obete na ľudských životoch, na majetku a nemálo ľudského utrpenia. Pri obdive nad úsilím človeka zreparovať defektné hrádze, pohľade na okom viditeľné a vysoko nebezpečné miesta priesakov si kladieme otázku, nedalo sa to vidieť skôr, ukázať prstom, ale aj konať?
Treba však jednoznačne kvalifikovať to, čo je bezprostredné nebezpečenstvo a ohrozenie a vyhnúť sa chaotickým prognózam, nepodloženým faktami. Zvodnený červený kal, ktorý sa dostáva do priameho styku s človekom, je pre svoju vysokú alkalitu nebezpečný. Prašné splodiny spôsobujú respiračné ťažkosti. Červený kal, po vysušení bez prachového podielu, bude pre bežný vývoj rastlín nevhodný. Zasolí pôdu sodíkom a vodorozpustnými formami fluóru, bude retardovať rast a vývin rastlín. Sú však možnosti využitia organického materiálu i samotnej zeminy pri miešaní a navrstvení na červený kal, aby sa podmienky pre vegetáciu dali primerane upraviť. Vysušený kal by pre človeka nemal byť neprekonateľnou bariérou. Prítomnosť ťažkých kovov a rádioaktivita sú skôr nezdôvodnenou výstrahou, pretože obsah Cd, Pb, Hg a As sa môže vzťahovať len k tým prvkom, ktoré spracovávaný bauxit obsahoval.
Vytvoriť katastrofický scenár pre postihnuté okolie, ponechať súčasný stav ako „skanzen“ na pamiatku toho, čo sa stalo, je pre husté osídlenie Ajky málo pravdepodobné a prakticky nemožné z viacerých dôvodov. Výrobu hliníka pre vlastnú spotrebu a export nemožno zastaviť ani z ekonomických dôvodov, výroba je spojená s výskytom suroviny na danom teritóriu a súčasnými technológiami, má jednoznačne zdôvodnenú perspektívu. Na spomínanom území bolo husté osídlenie s pevnými väzbami na rodný kraj, ktorý v únosnej miere bude treba vrátiť do stavu pred haváriou, nemožno zanedbať ani pracovnú odkázanosť na závod, ani na aktivity občanov žijúcich na danom území. Tvorivý potenciál vedeckovýskumných a univerzitných pracovísk má určite teoretické projekty, metodiky a námety na riešenie, aby sa podmienky v životnom prostredí stabilizovali a dôveru verejnosti, že sa biota územia bude vracať do pôvodného stavu.
A tak pri hodnotení reality, otázok, ktoré nám predkladá príroda, hľadáme odpoveď na to, či ľudské poznanie a konanie potvrdzujú našu múdrosť a dokonalosť. Aj dnes sa pýtame, či môžeme odpovedať na problematiku ťažkých kovov a arzénu v ekosystéme, ktorá sa objavila pred päťdesiatimi rokmi. Kto za ďalšie polstoročie komplexne zhodnotí, nie vo všeobecnosti, ale konkrétne, mechanizmus iónovýmenných reakcií kremíka za hliník v hlinito-kremičitanovom pôdnom skelete a to, čo to môže znamenať pre teóriu a prax.
