Stretnutie prvé: agronómovia. Je to priam neuveriteľné, že od našich promócií na VŠP v Nitre, v Zrkadlovej dvorane bývalého KNV, starobylej budovy pod Nitrianskym hradom, uplynulo už – polstoročie. Roky precválali, nie okolo nás, veď sme neboli iba okolostojacimi divákmi, ony na nás doľahli svojou plnou váhou a akoby sa nechali niesť na našich pleciach i chrbátoch.

A veru, poznačili nás všetkých, azda aj dosť citeľne, keď sa podpísali do našich tvárí a zanechali svoje stopy na šedivých i rednúcich vlasoch, poznačili naše postavy. Iba oči, ako tie malé zrkadielka duše, zostali rovnaké. Zrak, prezrádzajúci také isté odhodlanie, ako keď sme si vtedy preberali vysnívané diplomy ako bájne kľúče od našich “trinástych komnát“. Už vtedy sme si dobre uvedomovali, že nás v nich nečaká nejaké bohatstvo, klenoty a vtedy ani nijaké pozemky. Boli sme realisti, ale aj triezvi optimisti, neočakávali sme nejaké svetoborné úspechy a tobôž nie závratnú kariéru, kráčajúc po vydláždenej ceste. Avšak, mnohí z nás tridsiatich štyroch, ktorí sme sa v sobotu 21. augusta stretli vo vestibule, priamo pod aulou SPU v Nitre, sme mohli skonštatovať, že sme nežili len tak „nadarmo“ a voľačo sme - za tých neuveriteľných 50 rokov - dokázali.

Na Agronomickej fakulte VŠP, ktorá sídlila v bývalom Misijnom dome na Kalvárii, sme začínali osemdesiati dvaja. Bývali sme v priestoroch tohto domu, prispôsobených na internát. V jednej izbe nás bolo dvadsaťosem a učili sme sa na studených kamenných chodbách, pri zopár radiátoroch, vykurovaných svietiplynom a takisto aj v posluchárňach a cvičebniach. Na „cvičká“ sme dochádzali do budovy bývalého žrebčína či bývalej banky, škola bola rozťahaná po celom meste, a tak sme žili v provizóriách. Avšak náš život nebol nijako provizórny, boli sme mladí, plní elánu a plánov i predsavzatí. A tešili sme sa na ten deň, keď budeme stáť na vlastnom „piesočku“ – v laboratóriu, kancelárii družstva, štátneho majetku, STS, alebo za školskou katedrou. Mnohým sa to podarilo, stali sa známymi pedagógmi, nielen na „pétéeškách“, ale aj na vlastnej alma mater, dnes už známej pod logom SPU. Dušan Kulík, Jozef Húska, Alojz Marenčík, Ján Fecenko či Jozef Cigľar. Títo dvaja sú už nebohí, podobne ako ďalší dvadsiati šiesti, ktorých pamiatku sme si uctili a vzdali tak hold ich životu a práci, ktorú venovali tejto spoločnosti. Spomeniem aspoň Milana Pápaya, Eugena Vančeka, Lóra Vojčeka, Ľuda Pulmanna, Otta Mudroňa.

Náš ročník sa zapísal do povedomia odbornej verejnosti menami ako fytopatológ Gašpar Vanek, entomológ a mykológ Anton Janitor, Jozef Rácz, Vlado Sestrienka či Ondrej Hronec, kedysi najmladší predseda družstva na Gemeri. Dnes univerzitný profesor na dvoch vysokých školách, publicista a scenárista dokumentárnych filmov. Naším spolužiakom je aj vedecký pracovník z oblasti krmovinárstva, v súčasnosti agropodnikateľ Jozef Habovštiak.

Rád by som tu vyzdvihol zásluhy a obetavosť ľudí, ktorí sa postarali o prípravu a úspešný priebeh nášho milého stretnutia a poďakoval sa najmä Jožkovi Húskovi. Našim bývalým pedagógom, akademikovi Emilovi Špaldonovi a profesorovi Konštantínovi Holobradému, ktorým pokročilý vek a choroba už nedovolili prísť medzi nás, sme poslali pozdravný list. A tak sme si na nich zaspomínali, na nepredstaviteľnú náročnosť skúšok z chémie, na demonštrátorov na katedrách i na našu vojenskú prípravu a priam povestné sústredenie v Rybnej doline pri Žiline.

Nuž, po celý život sa učíme a objavujeme stále čosi nové.

Ja napríklad Kráľovskú vínnu cestu Magna Via, ktorú založil a organizuje náš kolega Jožko Húska. Ponúkol nás minerálkou Magna Via a vysvetlil, že jeho občianske združenie rovnakého mena úzko spolupracuje so spracovateľmi a producentmi tejto slovenskej vodičky. Nuž, teda na zdravie nás všetkých i našej alma mater, ktorú si všetci vysoko vážime a sme jej povďační, že nás vychovala a pripravila do života, ešte pred prahom tretieho tisícročia.

Ing. MILAN MALOCH, publicista,

novinár, priateľ tejto univerzity,

jubilujúci absolvent VŠP NITRA

Stretnutie druhé: ekonómovia. Začiatkom septembra sa prví absolventi Prevádzkovo- ekonomickej fakulty VŠP v Nitre (1963/1964) stretli na Malokarpatskej vínnej ceste v starobylej Modre. Malokarpatská turistická informačná kancelária v tomto malebnom meste pripravila pre 20 účastníkov stretnutia bohatý program. Účasť na keramických slávnostiach, návštevu Múzea Ľ. Štúra, Galérie I. Bizmayera, výstavu keramikárky D. Jakubcovej, Červený Kameň a sokoliarsky dvor ASTOR. Do programu stretnutia bola zaradená aj problematika vinohradníctva a vinárstva vrátane návštevy moderného vinárskeho závodu IN VÍNO v Modre a prehliadky expozície obrazov A. Warhola. Účastníci sa zastavili i pri zdevastovanej budove vinárne Zlaté hrozno a neobrobených vinohradoch na úbočí Malých Karpát. Zlú náladu z poznania vinohradníckej reality v tomto kraji si však napravili v pivnici Jozefa Ružeka, ktorý ponúkol širokú kolekciu odrodových vín vrátane novošľachtencov, ako je Devín, Dunaj a iné odrody.

Ako nám povedali účastníci stretnutia, Vincent Biroš, Rudolf Haspra či Ľudmila Foltínová, stretnutie sa vydarilo. V budúcom roku by sa radi stretli na Spiši, pozreli si Slovenský raj, ale i Spišský hrad a Levoču.