Pán profesor, čo považujete za svoj najväčší životný úspech?
- To, že som mohol študovať poľnohospodárstvo, konkrétne fyziológiu – ekofyziológiu a teóriu aplikovať prostredníctvom biotechnológie plodín a drevín. Osobitnú pozornosť som zameral na stresovú reakciu významných potravinových rastlín za globálnej aridizácie zeme.
Výsledky sú známe nielen v Európe, ale napr. aj v Egypte, kde ich naši bývalí ašpiranti aplikujú pri procesoch zúrodňovania Sahary, či v USA, kde sa tieto poznatky uplatňujú vďaka prof. Kozlovskému. Získané výsledky sa využívajú pri riešení problematiky hladu, ktorý ohrozuje takmer miliardu obyvateľov našej planéty.
S kým by ste sa rád stretli a porozprávali?
- S mojím veľmi dobrým priateľom prof. Kováčikom, riaditeľom výskumného ústavu v Prahe, s ktorým sme začínali riešiť otázky pestovania slnečnice. Táto plodina sa stala jeho „životnou“ a rozšíril jej pestovanie ako olejniny na území Českej republiky. Ďalej s prof. Bízikom, bývalým dekanom Agronomickej fakulty, ktorý riešil otázky racionálnej výživy obilnín, či s prof. Repkom, s ktorým som spolupracoval na problematike výživy rastlín v zhoršených ekopodmienkach.
Myslíte si, že svet sa vyvíja k lepšiemu? Alebo v posledných rokoch nenastal žiadny pokrok?
- Veľký pokrok v dnešnom svete vidím v zodpovednosti za odsúdenie rôznych vojnových nepokojov v mnohých krajinách.
A v poľnohospodárstve?
- Do poľnohospodárstva prenikajú a uplatňujú sa v ňom výsledky vedeckého poznania, automatizácia a robotizácia procesov. Zvyšovanie a skvalitňovanie úrod sa nezaobíde bez intenzívneho poľnohospodárstva a zavádzania geneticky modifikovaných organizmov. Biotechnológie však musia byť spojené s trvalo udržateľným poľnohospodárstvom. Ochrana biodiverzity, hodnotenie jej stavu i úzkych väzieb na socioekonomickú sféru, ako aj ochrana pôdy proti znehodnoteniu, patria dnes ku kľúčovým a prioritným úlohám. Dôraz na využívanie moderných biotechnológií je už niekoľko rokov na poprednom mieste agendy mnohých organizácií OSN. Slovensko ako krajina s relatívne vysokým stupňom rozvoja priemyslu i agropotravinárskeho komplexu, no zároveň s obmedzenými zdrojmi energie a surovín, sa musí jednoznačne orientovať na vysokoefektívne využitie obnoviteľných zdrojov a prírodného potenciálu krajiny. Na základe súčasných poznatkov je biotechnologizácia agropotravinárskeho komplexu jedinou alternatívou pre túto stratégiu. Vychádza z toho, že novými postupmi sa bude môcť zabezpečiť plnohodnotná výživa obyvateľstva a zároveň znížiť ekonomická náročnosť primárnych vstupov, nahradiť značná časť energií a surovín na priemyselné účely z obnoviteľných zdrojov pri súčasnom zvyšovaní kvality potravín a životného prostredia.
Ako vnímate dnešné postavenie vedeckého bádania?
- Jednoznačne je finančne zanedbávané. Kým na Slovensku je podiel z HDP len polpercentný, v malých krajinách, ako je Fínsko, Dánsko, Holandsko a iné, podporujú vedu viac ako 1,5- až 2 percentami z hrubého národného produktu. Tento nedostatok si musia uvedomiť a odstrániť všetky politické garnitúry - bez výskumu sa totiž naša krajina nezaobíde. Na aplikáciu teórie treba aplikovaný výskum v daných podmienkach, ktorý je základom kvantity a kvality produktov.
