54-1920-debreceni V roku 1968 organizovalo ministerstvo školstva a kultúry v spolupráci s Československým zväzom mládeže prvú celoslovenskú prehliadku umeleckej tvorivosti vysokoškolákov pod názvom Akademický Prešov. Mala široké zameranie od zborového spevu, cez divadlo malých foriem, poéziu, hudobné telesá až po vysokoškolské folklórne súbory piesní a tancov.

O dva roky neskôr sa Akademický Prešov rozdelil na tri samostatné špecializované akademické súťaže, a to Akademický Prešov s prehliadkou prednesu poézie a prózy a malých divadelných foriem, Akademická Trnava s prehliadkou zborového spevu a Akademická Nitra ako súťaž vysokoškolských folklórnych súborov.

Na VŠP v Nitre v tom období, t.j. v roku 1970, vznikla veľmi ambiciózna študentská a zamestnanecká organi-zácia zväzu mládeže, a z nich skupina nadšencov na čele s. Ing. Ottom Burianom, bol tu športový oddiel Slávia a folklórny súbor Zobor na čele s Ing. Ivanom Paškom a Ing. Petrom Sklenkom v tanečnej a Marianom Járekom v hudobnej zložke súboru. Títo sa postarali, o to, že prvá Akademická Nitra (vlastne, bola to už druhá akademická súťaž vysokoškolských súborov po Prešove) bola na veľmi vysokej úrovni a mala veľký ohlas v kultúrnych kruhoch na Slovensku aj v radoch vysokoškolských súborov. Uskutočnila sa v aule pedagogickej fakulty v Nitre, ktorá sa na organizácii festivalu prakticky ktorá sa inak zatiaľ nepodieľala. Osobitnú cenu za interpretáciu ľudovej hudby na tomto festivale získala terchovská trojka v podaní muzikantov v súboru Zobor – Mariana Járeka, Ondreja Debrecéniho a Jiřího Černého, v tanečnej oblasti dominoval súbor Gymnik z UK Bratislava.

V roku 1972 sa uskutočnila ďalšia Akademická Nitra, ktorej prípravu realizoval osvedčený organizačný tým. Festival bežal počas semestra a členovia súboru Zobor a tiež súboru Ponitran pri Pedagogickej fakulte v Nitre sa na rozdiel od ostatných súborov popri vystúpeniach museli zúčastňovať aj na výučbe. Práve bežal zápočtový týždeň. To bol jeden z rozhodujúcich momentov pre ďalší vývoj Akademickej Nitry. Na tomto festivale sa prvý krát predstavil primáš Ondrej Molota z Banskej Bystrice, v podaní ktorého po prvýkrát odzneli v amatérskej interpretácii Vrchárska nálada Pavla Tonkoviča.

A v podaní Miroslava Dudíka Svadobné piesne od Nitry od Bartolomeja Urbanca. Skladby mali obrovský úspech a získali osobitnú cenu poroty. Súbor Zobor sa stal celkovým víťazom Akademickej Nitry ´72. Na vyhodnotení festivalu sa organizátori Akademickej Nitry dosť rozhorčene sťažovali na množstvo práce s prípravou festivalu a dožadovali sa zmeny termínu konania festivalu, pretože domáce súbory sú v nevýhode, zúčastňujú sa na výučbe a nemôžu sa sústrediť na súťažné vystúpenia. Vtedajší vedúci mladého ambiciózneho súboru Poľana pri Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene Emil Senko a Milan Križo a zástupcovia rektorátu VŠLD sa pohotovo ponúkli, že Akademický festival budú organizovať vo Zvolene a veľmi radi. A tak sa stalo, že od roku 1973 sa festivaly vysokoškolských folklórnych súborov uskutočňovali vo Zvolene pod názvom Akademický Zvolen v dvojročných intervaloch.

Je potrebné oceniť, že VŠLD vo Zvolene, ako „vidiecka vysoká škola“ sa výborne zhostila tejto úlohy. Mala plnú podporu vedenia univerzity, mesta Zvolen a všetkých riadiacich a spoločenských orgánov mesta a výrobných podnikov v regióne. Vo Zvolene sa v dvojročných intervaloch organizoval striedavo Akademický Zvolen a Medzinárodný festival folklórnych súborov, na ktorom sa zúčastňovali aj víťazi predchádzajúceho Akademic-kého Zvolena. Je príznačné, že Nitra sa lúčila s Akademickou Nitrou po víťazstve súboru Zobor na AN ´72 a zvítala sa s Akademickým Zvolenom v roku 1974 na poste opätovného laureáta festivalu. Súbor zvíťazil s blokom piesní a tancov pod názvom „V Raslaviciach pri muzike“ v choreografii Ivana Pašku a diplomovej (choreografickej) práce Paľa Bútoru, s hudobným spracovaním Mariana Járeka.

Akademický Zvolen bol organizačne aj spoločensky vždy zvládnutý na výbornej úrovni a v prvých ročníkoch mal búrlivý priebeh. Myslím, že pre celú generáciu folkloristov študujúcich v roku 1973 až 1991 na vysokých školách na Slovensku, ale aj v Čechách, je Akademický Zvolen a jeho atmosféra nezabudnuteľnou a milou spomienkou na krásy mladosti. Akademický Zvolen, rovnako ako aj Medzinárodný akademický festival folklórnych súborov, ktorý sa organizoval vo Zvolene každý druhý rok, začali koncom 80-tych rokov „morálne zastarávať“. Jeho najväčším nedostatkom boli veľmi zlé priestory zimného štadióna, kde sa festival odohrával. Akusticky aj opticky boli podmienky pod úrovňou jarmočných atrakcií. Nezvládnuteľná akustika v športovej hale bola kompenzovaná zvýšením decibelov a scéna oddelená len symbolicky svetelnými efektmi od zanedbaného hokejového športoviska, bola počas súťažných večerov obklopená priam “stavebným“ ruchom, ktorý spôsobovali pobehujúci a rozcvičujúci sa tanečníci na palubovke štadiónu a hudobníci v akustickej oblasti pri príprave na nasledujúce vystúpenia. O slávnostnej atmosfére vyhlasovania víťazov a galakoncertu s účasťou ministrov a spoločenskej smotánky mesta Zvolen v takomto prostredí, si každý ľahko utvorí vlastnú predstavu.

Pre súbory, ktoré v období rokov „perestrojky“ často cestovali na festivaly po celom svete, začali byť aj ostatné stránky Akademického festivalu fádne a nezaujímavé – redukcia umeleckej produkcie len na javiskovú skúšku a dve 30-minútové vystúpenia počas štyroch dní trvania festivalu, prebytok voľného času tráveného v pohostinstvách, nízka úroveň ubytovania a stravovania, mdlé propagačné materiály a obligátne formálne ocenenie víťazov súťaže.... Tak som to počas rokov 1985 až 1991 cítil nielen ja vo funkcii umeleckého vedúceho súboru Zobor, ale aj stovky ďalších členov súborov a ich vedúcich po celom Slovensku. Vtedy som pochopil, že tento doma aj v zahraničí uznávaný folklórny festival, nutne potrebuje zmenu.

Počas zasadnutí organizačného štábu Akademického Zvolena v roku 1990, kde prizývali vedúcich súborov z celého Slovenska, som neoficiálne začal rozhovory najprv s prof. Milanom Križom, prof. E. Senkom , potom s prorektorom VŠLD a zistil som, že dvadsaťročný maratón folklórnych festivalov im, aj celému Zvolenu prirástol k srdcu, začína ich však ťažiť ako kameň. Bol akurátny čas na zmenu.

Prvý, ktorého som v Nitre s myšlienkou stiahnuť festival opäť do Nitry pokúšal, bol inžinier Marián Járek, ktorý bol umeleckým vedúcim súboru Ponitran pri Pedagogickej fakulte v Nitre a tvorivou dušou folklórneho hnutia v Nitre aj na Slovensku. Uspel som na prvýkrát.

Druhým dôležitým človekom, ktorého som z hľadiska zrealizovania tejto myšlienky potreboval získať, bol inžinier Martin Mráz, ktorý ako referent sociálneho rozvoja VŠP mal na starosti Vysokoškolský klub, kde súbor už vtedy organizačne patril. Treba povedať, že ako aktívny člen Divadla na osmičke mal ku kolektívnemu amatérskemu umeniu veľmi blízko a zakrátko sa stal hlavným fanúšikom a priateľom súboru Zobor a presadzovateľom myšlienky Akademickej Nitry vo vedení SPU.

V tomto zložení sme potom postupne pripravili novú koncepciu organizovania Akademického folklórneho festivalu. Tá spočívala v tom, že sa bude každoročne organizovať medzinárodný festival študentských folklórnych súborov, striedavo jeden rok v Nitre, ako Akademická Nitra, nasledujúci rok vo Zvolene, ako Akademický Zvolen. Organizátori nebudú každoročne zaťažený prípravou festivalu a môže dôjsť k zdravej konkurencii medzi Nitrou a Zvolenom a následne k rastu kvality. Najskôr bolo treba presvedčiť vedenie SPU, potom vedenie pedagogickej fakulty v Nitre, potom vedenie Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, ministra školstva a riaditeľov odborov pre vysoké školy a pre rozpočet, ministra kultúry, vedenie Národného osvetového centra, Vedenie mesta Nitra, Česko-slovenskú folklórnu úniu, Folklórne združenie na Slovensku a v neposlednom rade aj vedenia desiatich vysokoškolských folklórnych súborov na Slovensku. Do začiatku školského roka 1991/92 bolo všade rozhodnuté a schválené, že v roku 1992 sa bude v dňoch 17. až 21. júna konať Akademická Nitra – X. medzinárodný akademický festival folklórnych súborov. (Medzinárodné festivaly sa vo Zvolene organizovali od roku 1974 každý druhý rok až do roku 1990 – tzn. 9 ročníkov, AN 1992 bol X, medzinárodným festivalom a od tých čias je každý rok v Nitre, resp. vo Zvolene). V tomto roku by to mal byť XXVIII.. ročník medzinárodného festivalu. V priebehu rokov sa s výmenou organizátorov AN pozabudlo na princíp výpočtu poradia a preto niektoré ročníky neboli číslované. Neskorší organizátori AN sa rozhodli započítavať všetky akademické folklórne festivaly, preto má súčasný festival poradové číslo XXXVIII.

Príprava každého ročníka Akademického festivalu je náročným maratónom organizačných prác desiatok nadšencov z vedenia univerzity, vedenia mesta, organizátorského súboru, folklórneho združenia , Regionálneho osvetového strediska, odborovej organizácie univerzity, sponzorov a mnohých ďalších zapojených.

Napriek tomu, by som rád spomenul organizačnú osobitosť a kuriózne situácie, ktoré sa udiali pri príprave AN 1992 a pre nás boli v „novom svete“ po roku 1989 zdrojom nadšenia a tvorivého elánu. Posúďte sami.

Na prvom stretnutí budúceho vedenia Akademickej Nitry sme sa dohodli, že náš festival bude iný, zaujímavejší, hodnotnejší a v duchu popredných európskych festivalov. Predsavzali sme si hlavne nasledovné inovácie:

1. Festival bude zameraný na scénické umelecké stvárnenie tradičnej tanečnej, hudobnej, zvykoslovnej, inštrumentálnej a odevnej kultúry rôznych regiónov sveta v podaní študentských folklórnych súborov. Dôraz bude klásť na umeleckú úroveň, nie na jarmočnícke efekty.

2. Programy festivalu sa budú realizovať vo vysoko kvalitných podmienkach scény nového Divadla A. Bagara v Nitre, s možnosťou využitia špičkovej javiskovej techniky.

3. Ubytovanie a stravovanie účastníkov bude spĺňať náročné kritériá CIOFF (Svetová federácia ochrany tradičnej kultúry).

4. Festival bude mať ďalšie satelitné podujatia, ktoré zaujmú obyvateľov a návštevníkov festivalu – propagačné vystúpenia, festivalový sprievod mestom, jarmok umeleckých remesiel, výstava obrazov s tematikou tradičnej kultúry, vystúpenia súborov v regióne.

5. Súčasťou bude vysoká úroveň propagačných materiálov, denné vydania festivalových novín, stála účasť médií všetkých typov, hodnotné vecné ocenenia víťazom súťaže.

6. „Každonočné“ spoločenské podujatia pre všetkých účastníkov so stravou a občerstvením, záverečný ohňostroj (ako taký chýbal v Nitre už niekoľko rokov).

Keď sme spočítali plánované náklady na prípravu festivalu, došli sme k čiastke približne 2,5 mil. korún. Aká to bola čiastka, vidieť z rozpočtu, ktorý dovtedy dávalo Ministerstvo školstva na Akademický Zvolen - 200 tisíc Sk.

Dnes s odstupom času môžem konštatovať, že všetky predsavzatia sa nám podarilo splniť. Za kuriózne aj z pohľadu dnešných podmienok, možno považovať dve skutočnosti:

- podarilo sa nám s pomocou ministerstva školstva, prezidentskej kancelárie, ministerstva kultúry, VŠP v Nitre a mnohých sponzorov získať požadovanú čiastku 2,5 milióna korún a následne zorganizovať festival na vysokej úrovni;

- podarilo sa nám umiestniť festival do nového Divadla Andreja Bagara v Nitre, čo dalo celému festivalu novú tvár, nezvyklú a jedinečnú v rámci všetkých podobných podujatí v strednej Európe.

Osobne si najviac cením a spomínam na boj o nové divadlo, čo nám prinieslo najväčšie problémy, ale aj výzvy a nakoniec aj sladké víťazstvo v podobe neoficiálnej, ale pre tisícky obyvateľov Nitry skutočnej premiéry nového divadla. Stalo sa to tri mesiace pred oficiálnym otvorením divadla v septembri 1992, ktoré bolo v skutočnosti ale už len reprízou. Ako to vlastne s divadlom bolo? Myslím, že to bude zaujímať mnohých Nitranov, ale aj členov divadelného súboru DAB v Nitre.

V roku 1991 sa výstavba nového divadla po mnohých rokoch dostala do fázy, keď hrozilo, že ak sa stavba urýchlene nedokončí, bude ako výsledok „gigantománie“ funkcionárov predchádzajúceho režimu zbúrané. Také boli stanoviská aj volebné programy niektorých politických strán. Našťastie, organizátori stavby sa zmobilizovali a urýchlili výstavbu, takže slávnostné otvorenie Nového divadla bola plánované na začiatok Májovej divadelnej Nitry v máji 1992. Preto sme Akademickú Nitru naplánovali na jún 1992, po oficiálnom otvorení divadla. Vďaka tomu, že v rokoch 1990 až 1992 sa vystriedali v DAB traja riaditelia, ktorí mali svoje problémy s dochádzaním do Nitry a s politickou nestabilitou doby, bez problémov odsúhlasili nové divadlo pre potreby Akademickej Nitry. A to bol súhlas, ktorý nebolo možné odvolať, pretože medzitým prevzal záštitu nad naším festivalom prezident Michal Kováč. V decembri 1991 vedenie divadla dospelo k názoru, že z rôznych dôvodov, ale hlavne z dôvodu sklzu stavebných prác, nové divadlo nebude môcť byť v máji otvorené. Z toho dôvodu presunuli Májovú Nitru pod názvom Divadelná Nitra na september 1992, a zároveň aj termín otvorenia divadla. Vo februári 1992 nám to oficiálne oznámil vtedajší riaditeľ DAB p. Petrovický. Prípravné práce Akademickej Nitry boli už tak ďaleko, že nebolo možné cúvnuť a festival prekladať. Záväzne sa prihlásilo 17 folklórnych súborov zo siedmich štátov sveta. V Nitre už s tom období nebola k voľná žiadna hala pre náhradné riešenie.

Pod hlavičkou prezidentskej kancelárie sme zahájili ofenzívne rokovania s vedením divadla. Jeho predstavitelia a investičné oddelenie argumentovali tým, že nie je nainštalovaná javisková technika, nie sú urobené kolaudácie jednotlivých funkčných systémov, nie sú urobené vnútorné obklady a keby sa aj podarilo urobiť ich, divadlo bude potrebovať na čistiace práce niekoľko mesiacov. Najskorší reálny termín otvorenia divadla mal byť koniec augusta. Vedenie divadla bolo veľkorysé – súhlasilo s prenájmom divadla pre Akademickú Nitru, ak vedenie AN pomôže doriešiť uvedené problémy v potrebnom termíne. Myslím, že ani jeden zo zástupcov DAB neočakával, že by to bolo reálne.

Do akcie sa teda zapojil 65-členný organizačný štáb AN. Všetci jeho členovia verili, že je to reálne. Vedúci investičného oddelenia DAB - Ing. Šabík privítal našu výpomoc a podporil naše mnohé kroky pre získanie čiastkovej kolaudácie nového divadla na termín konania festivalu. Stavby vedúci p. Kerestéš bol našim každodenným partnerom počas nasledujúcich troch mesiacov až do otvorenia Akademickej Nitry.

Mojou parketou boli rokovania pre získanie čiastkovej kolaudácie – prvá bola cesta do ČKD Plzeň, kde som rokoval s generálnym riaditeľom o možnostiach urýchlenia montáže podjaviskovej hydraulickej techniky, ktorá zabezpečuje pohyb a statiku pódia. Potom rokovania s kominármi, hygienikmi, požiarnikmi, veterinármi, bezpečnostnými technikmi, elektrikármi, plynármi a postupne nasledovali čiastkové kolaudácie. Súbežne s tým Martin Mráz so študentom Miroslavom Habánom zmobilizoval zväzácku organizáciu VŠP, Domino (O. Čákayová), Osvetové stredisko v Nitre ( I. Števková) a Vojenské kasárne v Krškanoch. Od polovice apríla do polovice júna 30 študentov – brigádnikov a 20 vojakov denne robilo čistiace práce v celom divadle – podlahy, stropy, okná, steny, schodiská atď. Za dva mesiace urobili zo staveniska krásny kultúrny stánok. Prvého júna 1992 sme už stopercentne vedeli, že Akademická Nitra v Divadle AB bude.

Treba povedať, že Nové divadlo bolo mimoriadnym, prínosom pre Akademickú Nitru. Nielen preto, že poskytlo súťažným programom dôstojné prostredie, klimatizovanú sálu pre 600 divákov, najmodernejšiu javiskovú, svetelnú a zvukovú techniku na celom Slovensku (snáď aj v Československu), ale hlavne preto, že každý Nitran chcel nové divadlo (aj Akademickú Nitru pozn. autora ) zažiť na vlastnej koži. Požiarna služba, ktorá mala tiež premiéru v nových podmienkach, vlastným telom strážila pravidlo, že v sále bude 600 sediacich divákov, nikto viac. Prvý súťažný večer začal s hodinovým oneskorením, pretože diváci prerazili inšpicientsky kordón a asi 200 z nich sa usadilo na schodoch, po obidvoch stranách sály. Nikto nebol ochotný dobrovoľne opustiť sálu. Druhý súťažný večer a počas galakoncertu museli inšpicientom asistovať strážne služby so psami, čo mnohí zahraniční účastníci dosť odsudzovali. Počas festivalu denne vychádzali festivalové noviny, ktoré pohotovo odrážali atmosféru a udalosti predchádzajúceho dňa a ráno pri raňajkách boli voľne k dispozícii členom súborov. Po galakoncerte sa po dlhšom období v Nitre opäť rozihral ohňostroj.

Pri hodnotení folklórnych festivalov v roku 1992 v Českej a Slovenskej federatívnej republike na zasadnutí Československej folklórnej asociácie v Prahe, bol festival Akademická Nitra 1992 vyhodnotený ako najlepší festival roka. Veľmi pozitívne ohlasy prišli aj z C.I.O.F.F. (Conseil international des organisations de festivals de folklore et ´darts traditionnels) pri UNESCO.

Ďalšia Akademická Nitra nasledovala v duchu podobnom roku 1974. Aj táto mala svoje „hrdinské“ činy. Štáb AN sa rozhodol, že sprístupní výber zo svetovej ukážky tradičnej ľudovej kultúry tým najvďačnejším divákom – mládeži zo základných škôl. V spolupráci s mestom a vojenskou posádkou v Krškanoch sa brigádnikom za dva týždne podarilo oživiť Amfiteáter pod Zoborom. Pod taktovkou O. Čakayovej (Domino) a I. Števkovej (ROS Nitra) sa medzi ôsmou a pol deviatou sústredilo na amfiteátri 12-tisíc detí zo všetkých základných škôl v Nitre. Žiaľ, počasie podujatiu neprialo. Už od pol deviatej sa začalo rýchlo mračiť a o 8,45 som rozhodol, že predstavenie sa uskutoční v zimnej športovej hale, ktorá bola pripravená ako alternatíva. A vtedy som zažil zázrak a na vlastné oči videl geniálnu operatívnosť a profesionalitu učiteľov základných škôl. Určite ani Napoleon nemal lepšiu koordináciu vojsk pri svojich operáciách, ako učiteľský zbor, ktorý dokázal za 45 minút z amfiteátra pod Zoborom presunúť 12-tisíc detí bez jediného úrazu cez dva prechody cez hlavnú cestu na zimný štadión v parku. Koncert mal v radoch detí mimoriadnu odozvu.

Po tomto festivale sa na pôde nitrianskych vysokých škôl dohodlo, že Akademická Nitra sa bude organizovať striedavo pod vedením VŠP a Vysokej školy pedagogickej v Nitre, aby sa mohli prezentovať obidve vysoké školy a aby sa bremeno príprav rozložilo na dlhšie časové obdobie.

Ďalšie Akademické Nitry som už sledoval len z „chodníka“. V roku 1996 som ešte figuroval ako čestný prezident festivalu, ale to už štafetu prevzala ďalšia generácia folkloristov a organizátorov. O tých nasledujúcich možno bude v ďalších rokoch tak, ako ja dnes, spomínať Dana Wolfová, Danuša Moravčíková, Vladimír Rataj a desiatky ďalších, ktorí sa na organizácii AN nezištne podieľajú.

Na záver sa chcem ospravedlniť desiatkam mojich obetavých spolupracovníkov, bez ktorých by nič z toho, čo som tu čiastočne popísal, neexistovalo. Či už ide o pracovníkov vedenia našich vysokých škôl, Katedry folkloristiky, hudobnej výchovy, Katedry spoločenských vied, primátorov a pracovníkov mestského úradu v Nitre, folklórnej únie, ZAFOZ a ďalších, ktorých som v tomto krátkom výpočte nemohol menovať. Úplne na koniec len jedno meno, ktoré bolo od začiatku spojené s vysokou profesionálnou grafickou úrovňou festivalu, a žiaľ už nie je medzi nami Ladislav Ševela, česť jeho pamiatke...