54-1718-biomasa Vraví sa, že nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie. Pretože darmo sa „zasadí“ čo i tá najlepšia myšlienka, ak nemá dobrú živnú pôdu, veľa z nej nevyrastie. Informácie, informácie, no a osveta, to sú jej základy. Nie je to inak ani v problematike obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Aby sme ich vedeli rozumne využívať a mali z nich osoh, musíme ich poznať a na základe toho sa rozhodovať, či sú pre nás reálnou alternatívou k tradičným fosílnym zdrojom energie. Aj na Technickej fakulte Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa tejto problematike venuje patričná pozornosť. O jednej z aktivít sa zhovárame s doc. Dr. Ing. JURAJOM MAGOM z Katedry strojov a výrobných systémov.

- Ide práve o spomínanú osvetu. Pre všetky kategórie obyvateľov, od tých najmenších až po najstarších. V rámci medzinárodnej a medziregionálnej spolupráce Slovenska a Maďarska, v skratke program INTERREG, kooperujeme s Vysokou školou Károlya Róberta v Gyöngyösi. Máme za úlohu formou najrôznejších propagačných materiálov, názorných publikácií pre deti, prednášok na školách, ale aj konferencie pre odborníkov približovať možnosti využívania obnoviteľných zdrojov energie, a tak vplývať na všetkých, aby sme aj takýmto spôsobom prispievali k ochrane prírody, ale aj vlastnej „peňaženky“.

Nedávno ste boli na skusy v Rakúsku a v Nemecku, kde ste sa oboznámili s tým, ako naši susedia pristupujú k využívaniu obnoviteľných zdrojov energie. Sprostredkujte nám prosím, niekoľko dojmov, ktoré vás oslovili!

- Naša prvá cesta viedla do Güssingu, asi päťtisícového mestečka na juhovýchode Rakúska. V Technologickom centre pre obnoviteľné zdroje energie sme si vypočuli zaujímavú prednášku o pohnútkach, ktoré tamojších ľudí viedli k realizácii nových technológií. Dospeli k názoru, že rozhodnúť sa pre novú vec, to si vyžaduje akúsi dvojkoľajku. Na jednej strane osvojiť si odbornú stránku problému, na druhej lobovať za ňu v oblasti politickej, z hľadiska dotácií a podobne. Keď sa energia, doslovne povedané, urodí doma, prečo dotovať Dubaj, emiráty? A ako sme sa potom v praxi presvedčili, rozhodli sa správne, pretože sa im v ich úsilí dobre darí.

Niektoré technológie laikovi pripomínajú skoro až čarovanie...

- Áno, napríklad v Güssingu majú elektráreň na biomasu, ktorú postavili v roku 2001. Využíva netradičnú, novú technológiu, ktorú vyvinuli na Technickej univerzite vo Viedni. Jej podstatou je termické splynovanie drevnej štiepky. Drevný plyn sa spaľuje v spaľovacom motore, ktorý poháňa generátor na výrobu elektrickej energie. Z toho istého drevného plynu vyrábajú aj syntetický zemný plyn, ktorý by sa mohol dodávať do siete, lenže takúto sieť nemajú. Preto plyn stláčajú a v rôznej forme ho distribuujú. Okrem výroby elektrickej energie sa tu na vykurovanie využíva aj odpadové teplo. Pozreli sme si aj centrálnu tepláreň v Güssingu, z ktorej vykurujú skoro celé mesto, niektoré výrobné závody a časť okolitých obcí. Spaľujú odpady z lesníctva a zo spomínanej výrobne parkiet. A ešte jedna zaujímavosť: tepláreň má iba 5 zamestnancov. Počnúc riaditeľom a končiac vrátnikom. Ako sme videli, veľmi dobre to funguje a všade vládne poriadok.

Nuž, akurátnosť a presnosť, to sú vlastnosti, ktoré nám niekedy chýbajú...

- Neďaleko od Güssingu leží dedinka Übersdorf, ktorá má takisto centrálne vykurovanie, čo je zatiaľ u nás dosť neobvyklé. Je to horská oblasť, fungujú tu urbariáty, ktoré tam dodávajú drevnú štiepku. No strecha budovy v centre obce je pokrytá aj slnečnými kolektormi, takže tu funguje kombinovaná výroba tepla, využívajúca biomasu aj slnečnú energiu. Sklad kotolne plnia štiepkou iba dvakrát do roka, pred vykurovacou sezónou a počas nej. Prevádzka je plne automatizovaná, nikoho sme tam nestretli, ak sa vyskytne problém, systém to oznámi údržbárovi. Na vykurovaciu sieť je tu napojených 43 domov. Je to výborná vec, ale vyžaduje to dať hlavy dokopy. Obyvatelia obce sa dohodli, založili spolok, zafinancovali to a, ako sme videli, výborne to funguje. Takisto aj v neďalekej obci Strem, kde v roku 2004 spustili do prevádzky bioplynovú stanicu, ktorá na sto percent využíva rastlinný materiál. Z bioplynu potom kogeneráciou vyrábajú elektrickú energiu, aj teplo na vykurovanie.

Ako je to so vzdelávaním, veď nové technológie sa treba najskôr naučiť!

- Myslia na to, a preto na gymnáziu v Güssingu funguje tzv. Solárna škola. Vychováva budúcich technikov a odborníkov, ktorí budú mať na starosti slnečnú techniku. Kolektory, fotovoltaické články. Po prvýkrát som videl na strechách tunajších domov špeciálne škridle s fotovoltaikou. Veľmi zaujímavé, možno hudba budúcnosti. Škola disponuje modernými laboratóriami a demonštračnými zariadeniami.

Z Rakúska pokračovala vaša poznávacia cesta do nemeckého Wildpoldsriedu.

- Aj tu sme sa stretli so zaujímavými poznatkami. A zanietenými ľuďmi. Jedným z nich je starosta obce, ktorý nás ochotne o všetkom informoval. Hovoril o aktuálnej situácii, ale aj o plánoch do budúcnosti. Mal o čom. „Jedna obec ide vlastnou cestou.“ To je logo ich aktivít v oblasti ochrany životného prostredia a využívania dostupných zdrojov energie. Sú vzorom nielen doma, ale aj v zahraničí. Chodia sem exkurzie z celého sveta, aby si pozreli, ako tu využívajú OZE a šetria energiu, ako im drevo z okolitých lesov slúži ako stavebný materiál a ako chránia svoje vodné zdroje. „V tom sme silní,“ hovoria. Zapájajú sa do rôznych projektov a mnohé z ich pilotných projektov kopírujú iné obce. Wildpoldsried zbiera aj ocenenia, vlani získal okrem iného aj nemeckú cenu za využívanie solárnej energie. Je zaujímavé, že obec produkuje z OZE až 250-percent energie v porovnaní s tým, koľko spotrebuje. Využívajú tu veternú, vodnú energiu, majú bioplynovú stanicu a spaľujú biomasu. V obci je 880 m² slnečných kolektorov a centrálny vykurovací systémy na odpad z drevospracujúcich podnikov. Starosta nás pozval aj na svoju „haciendu“, kde prevádzkuje vlastnú malú vodnú elektráreň. Všetky strechy budov mal úplne pokryté fotovoltaickými článkami, ktorých celkový výkon bol 250 kWh, to znamená, celkom slušné hodnoty, keď si vezmete, že je to podhorská oblasť, kde je slnko dosť skúpe. Informoval nás, že investoval asi milión eur a návratnosť by mala byť 4 až 5 rokov, v závislosti od ceny elektrickej energie, ktorá aj s výkupom je garantovaná na 20 rokov.

Ak dobre rozumiem, miesta, ktoré ste navštívili, nie sú len ojedinelými lastovičkami a Rakúšania a Nemci to s využívaním OZE myslia naozaj vážne...

- Absolútne vážne, poukazovali nám teplárne a elektrárne, ktorých prevádzka je vskutku ekonomicky výhodná. Nie je to tak, že niečo postavia a potom sa uvidí. Alebo že čakajú na dotácie. Samozrejme, návratnosť nie je vo všetkých prípadoch rovnaká, ale vidia, že táto cesta je veľmi schodná.

Ako je to u nás?

- Aj tu už zaznamenávame dobré príklady, len ich je zatiaľ málo. V predchádzajúcom projekte sme spolupracovali s PD Selice. Sušia ročne okolo 14- až 20-tisíc ton kukurice, totálne odpojili plyn a fungujú na vlastné vykurovanie slamou. Sú s tým maximálne spokojní. Úspory energie na sušenie niekedy dosahujú až do 80 percent. Samozrejme, príkladov na spaľovanie biomasy je viacej. Najnovšie by som mohol spomenúť napríklad vykurovanie sídliska v Želiezovciach.

Ďakujem za rozhovor!