Dňom Zeme je 22. apríl. Je aj na to, aby sme si aspoň raz do roka (!) uvedomili, akí sme závislí na cenných daroch, ktoré nám poskytuje. A to, že zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné. Že rovnováha všetkého živého na modrej planéte je vzácna, obdivuhodná, no veľmi krehká.
Preto nie je jedno, akú stopu na nej každý z nás dennodenne zanecháva. Myslím ekologickú stopu. Nie tú v piesku pláže, ktorú ľahučko zmyje jedna jediná vlna. Ani tú v tráve či kyprej pôde, ktorá takisto nie je trvalá. Ekologická stopa, to je niečo iné. Ako som sa dočítala, je to množstvo územia, ktoré využívame pre zabezpečenie svojich súčasných potrieb a životného štýlu. Na tomto názornom príklade, ako je stopa ľudskej nohy, vymysleli odborníci jednoduchý spôsob, ako vyjadriť vplyv našich aktivít na životné prostredie planéty. Výpočet predpokladá, že všetky zdroje, ktoré denne využívame, teda energia, voda, potraviny, výrobky, ako aj odpad, ktorý produkujeme, možno previesť na odpovedajúcu plochu produktívnej zeme a mora. Výsledná stopa pozostáva zo súčtu rôznych kategórií územia, ktoré využívame. Z plochy ornej pôdy, potrebnej na dopestovanie potravinových zdrojov. Zo zastavanej plochy, na ktorej stoja budovy či cesty. Plochy lesa, potrebnej na produkciu dreva. Ale aj na absorpciu CO2, vzniknutého spaľovaním fosílnych palív. Existuje aj atlas ekologických stôp, podľa ktorého má každý z nás k dispozícii férový podiel 2,1 ha zemského povrchu. Ekologická stopa jedného obyvateľa Zeme však v súčasnosti predstavuje 2,7 globálneho hektára! To znamená, že z prírodných zásob čerpáme viac, ako sa dokáže obnoviť. Navyše, niektoré krajiny si nárokujú na prírodné zdroje planéty viac ako iné. Napríklad stopa Američana je 9,4, zatiaľ čo Nepálčana 0,8 globálnych hektárov. A my? Jeden Slovák si nárokuje na 3,3 hektára zemského povrchu, čo znamená, že keby sa všetci obyvatelia Zeme správali ako my, potrebovali by sme pre život nie jednu, ale jeden a pol planéty. Hm, ozaj na zamyslenie...
