Akademik Ján Plesník sa v uplynulých dňoch dožil 85 rokov. Pri tejto príležitosti sme sa ho, okrem iného, spýtali, aká je jeho základná životná filozofia a z čoho má najväčšiu radosť.
- Narodil som sa v roľníckej rodine a videl som, ako žili chudobní ľudia. Snáď preto mám preexponované sociálne cítenie. Možno to znie ako fráza, ale hovorím úprimne – najväčšiu radosť mám, keď sa o ňu môžem podeliť aj s inými ľuďmi. Nie som typ podnikateľa, manažéra, skôr bádateľa a mal som šťastie byť obklopený kolegami, ktorí moje nedostatky kompenzovali. Nikdy som však nekládol svoju zodpovednosť na plecia iným a veril som, že v každom človeku je zdravé jadro.
Čo pokladáte za svoj najväčší životný úspech?
- To, že som dokázal výskumný ústav presťahovať do Nitry, vytvoriť jeho koncepciu a za 30 rokov vybudovať medzinárodne uznávanú vedeckú ustanovizeň.
S kým by ste si rád podiskutovali?
- S viacerými ľuďmi, napríklad s akademikom Špaldonom, ktorého som vždy vnímal ako charakterného, pracovitého a náročného človeka, k sebe i k ostatným. A s mojimi mnohoročnými spolupracovníkmi, bývalými kolegami, ktorí už nie sú medzi nami – s prof. Alexandrom Sommerom či prof. Pavlom Majerčiakom.
V čom vidíte najväčší pokrok v dnešnom svete?
- V tom, že cítime zodpovednosť za celé ľudstvo, diskutujeme o problémoch a môžeme odsúdiť násilie a vojenské zásahy v krajinách. To je pokrok. Aj keď, žiaľ, často sa to realizuje nevhodnými prostriedkami. Možno sú dnešné problémy pôrodnými bolesťami nového, lepšieho spoločenského systému, ktorý posunie ľudstvo vpred, vyrieši staré a nastolí nové problémy...
Aké trendy budú podľa vás charakterizovať moderné poľnohospodárstvo?
- Tak ako v súčasnosti, neustále budú do neho prenikať nové výdobytky vedy a techniky, najmä z oblasti automatizácie a robotizácie procesov. Myslím si, že poľnohospodárstvo musí zvyšovať intenzitu takým spôsobom, aby sme neuškodili prírode. Používať rozumné prostriedky pre zvyšovanie úrodnosti a kvality produktov. Hudbou budúcnosti je genetická modifikácia, a síce, že potraviny by sa stali určitými prekurzormi prevencie chorôb. Do organizmov môžeme naprogramovať tvorbu látok, ktoré pôsobia ako skryté medikamenty. Biotechnológie sú jedným z intenzifikačných faktorov, ktoré významne podmieňujú rozvoj odvetví zabezpečujúcich výživu obyvateľstva v spojení s trvalo udržateľným poľnohospodárstvom. Mali by sme zabrániť, aby vymizli pôvodné plemená zvierat, či odrody rastlín, nesúce genetické vlastnosti, ktoré v budúcnosti môžeme potrebovať. Nezabránime globalizácii, ale myslím si, že určitá ochrana našich komodít a poľnohospodárstva je nevyhnutná. V súčasnosti sme svedkami toho, že aj USA, s cieľom zachrániť si ekonomiku, tak konajú. Poľnohospodárska pôda a lesy zaberajú vyše 90 % plochy nášho štátu, od toho, ako budú využívané, závisí do značnej miery, aká bude naša krajina. A zamyslime sa aj nad tým, keď poľnohospodárstvo nebude prosperovať, kto bude robiť agroturistiku?
Aké postavenie má podľa Vás naša súčasná veda?
- Myslím si, že diskriminačné. V minulosti bola jej podpora oveľa väčšia. Neuznávam argument, že väčšie prostriedky na vedu dostaneme vtedy, keď bude lepšia ekonomická situácia. Samozrejme, výdavky na vedu zodpovedajú danej ekonomickej situácii. Rozhodujúce je však, aký podiel z hrubého národného produktu ide na vedu. Kedysi to bolo 1,8 až 2 %, dnes okolo 0,5. Neobstoja opakované argumenty, s ktorými sa stretávame. Za totality to mali byť výdobytky sovietskej vedy, dnes poznatky západných, veľkých krajín. Práve malé krajiny ako je Fínsko, Švédsko, Dánsko, Holandsko a iné, podporujú vedu relatívne viac než veľké štáty.
Je o vás známe, že ste milovník umenia, stáli ste pri zrode Agrofilmu, zaslúžili ste sa o zriadenie výstavnej siene v objekte VÚŽV, kde sa pravidelne otvárajú brány výstav sochárov a maliarov. Ale aj to, že ste boli športovcom, rád ste si zahrali volejbal, kolky a šach. Ako relaxujete? Zmenil sa váš názor na umenie?
- Umenie mám rád, aj keď mu nerozumiem. Páči sa mi Picassova výpoveď, keď na otázku, čo je to umenie, odpovedal: „Keby som to vedel, tak by som to netajil.“ Nevadí mi hýrivá farebnosť, štylizovanie, ale nemám rád deformácie. Myslím si, že ucho patrí na hlavu, a nie na brucho. V umení je rozhodujúca reflexia. Keď sa niekomu páči trpaslík v záhrade, tak mu to neberme! Doma mám obraz, na ktorom je dvor a stĺp, kúsok akéhosi lajdáckeho dvora. Ale mne sa páči jeho farebnosť, napriek tomu, že na ňom nie je nič vecné a zaujímavé...
Pokiaľ ide o šport, dnes si už nemám s kým zahrať kolky ani šach. V televízii si pravidelne okrem správ pozriem šport, prírodovedecké a dokumentárne programy. Z literatúry obľubujem literatúru faktu, napr. od Vojtecha Zamarovského, občas si prečítam peknú básničku a mám rád rozprávky, lebo v nich vždy zvíťazí dobro nad zlom. Rád pracujem v záhrade a relaxujem v kruhu svojej rodiny, pri rozhovoroch s manželkou, deťmi, ich partnermi a vnukmi.
RENÁTA CHOSRAVIOVÁ
Do rámika:
Akademik prof. Ing. Ján PLESNÍK, DrSc., sa narodil 23. apríla v roku 1925 v obci Krajné pod Čachtickými vrchmi, v rodine roľníkov. Svoje štúdiá absolvoval na dvojročnej Roľníckej škole v Martine, na štvorročnej Vyššej hospodárskej škole v Košiciach a po maturite pokračoval na Vysokej škole poľnohospodárstva lesného inžinierstva v Brne.
Prvým pôsobiskom Jána Plesníka bol Výskumný ústav živočíšnej výroby, ktorý pôvodne sídlil vo Vígľaši, avšak po vybudovaní vhodného areálu v Nitre ho sem presťahoval. Od roku 1959 v ňom zastával funkciu riaditeľa. Ústav viedol 32 rokov a za ten čas sa z neho stala medzinárodne uznávaná inštitúcia. V roku 1964 sa J. Plesník stal profesorom Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, dnes Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, ktorá mu v roku 2001 udelila titul doctor honoris causa za významný podiel v rozvoji zootechnického výskumu a vedy, ako vedúcej osobnosti generácie, ktorá kládla základy poľnohospodárskych vied a vzdelanosti nielen na SPU, ale aj v širších národných, štátnych a medzinárodných súvislostiach. Jeho osobné kvality a pracovné výsledky ohodnotili aj európske viaceré univerzity čestným doktorátom. Mesto Nitra mu v roku 1996 udelilo čestné občianstvo za bohatú vedeckovýskumnú a pedagogickú činnosť. V súčasnosti pôsobí v Agentúre Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied.
Foto: Jubilant je stále dobrým poradcom svojich mladších kolegov
Foto: rch
