Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden strom. A chlapček, ktorý sa rád hrával v jeho tieni. Hojdal sa na konároch, za horúčav podriemkaval v košatej korune. Mali sa veľmi radi.
A strom bol šťastný.
Chlapček vyrástol. Jedného dňa prišiel k svojmu stromu a prihovoril sa mu:
„Strom, potrebujem si dačo kúpiť, môžeš mi dajako pomôcť?“
„Nemám peňazí,“ odpovedal strom, „ale urodili sa mi krásne červené jablká, ober ich, vezmi do mesta a predaj, budeš mať dosť peňazí!“
Chlapec poslúchol a strom bol šťastný.
O nejaký čas sa chlapec opäť vrátil k stromu.
„Už som muž,“ prihovoril sa mu „potrebujem dom, aby som si založil rodinu.“
„Neviem ti dať dom,“ smutne povedal strom, mojím domovom je les. Ale moje konáre sú velikánske, odpíľ ich a postav si z nich dom.“
Mladý muž poslúchol a strom bol opäť šťastný.
Čas bežal a smutný chlapec sa opäť raz ocitol pri svojom strome.
„Nedarí sa mi v živote,“ posťažoval sa, „chcel by som odísť do iných, lepších krajov!“
„Už nemám nič, iba svoj kmeň,“ vzdychol strom, smelo ho vyrúb, urob si z neho čln, aby si mohol na ňom odplávať, kam sa ti len zachce.“
Chlapec opäť poslúchol a strom bol šťastný.
Po mnohých rokoch sa niekdajší chlapec vrátil opäť domov. Obaja už boli starí. Strom sa smutne zadíval na svojho priateľa a po chvíli sa ozval:
„Žiaľ, darmo pýtaš odo mňa hocičo, už ti neviem pomôcť, ostal zo mňa len polorozpadnutý peň. Nehnevaj sa na mňa,“ tichučko zaševelil strom.
Starý človek si hlboko vzdychol a povedal: „Milý môj strom, už mi veľa netreba. Túžim len po tichom miestečku, kde by som si mohol odpočinúť.“
„Tak to ti veľmi rád poskytnem, ako vidíš, môj peň je obklopený jemnou pažiťou, sadni si, sadni a odpočívaj!“
Starec poslúchol - a strom bol šťastný. Obaja boli šťastní.
