Olympijské hnutie stratilo 21. apríla 2010 druhého najvýznamnejšieho muža svojej novovekej histórie, napísal o deň neskôr denník SME. Konštatuje, že ak francúzsky barón Pierre de Coubertin olympijské hry ako odkaz antiky oprášil spod nánosov vekov, španielsky markíz Samaranch ich transformoval do podoby, s ktorou bez hanby vstúpili do 3. tisícročia.
Medzinárodnému olympijskému výboru šéfoval 21 rokov a prekonal s ním jeho najkritickejšie obdobia, bojkoty hier v Moskve (1980) a v Los Angeles (1984), dozvuky studenej vojny, z ktorých ich vyviedol posilnený o poznatok, že OH sú fenomén, ktorý pri zomknutosti hnutia politické vetry neodvejú. Rozťal dilemu amaterizmus vs. profesionalizmus a dosiahol, že na olympiády prišli naozaj najlepší športovci. Napriek tomu, že biografia Juana Antonia Samarancha, ktorý zomrel vo veku 89 rokov, je plná protikladov a jeho schopnosti využili rôzne režimy, celý športový svet ho rešpektoval.