e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 14-15/54 Za kaktusmi precestoval tisíce kilometrov

    Za kaktusmi precestoval tisíce kilometrov

    E-mail Print

    54-1415mezeyDeti slnka, čiže kaktusy, nás udivujú najmä svojím tvarom, symetriou tela a často aj pôvabnými kvetmi. Popísaných je takmer 3-tisíc druhov a každoročne zberatelia nájdu  niekoľko nových taxónov. „Pichľavej kráse“ sa už viac ako 26 rokov venuje aj Ing. JÁN MEZEY, PhD., z Katedry ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva FZKI, ktorý pôsobí ako podpredseda Nitrianskeho klubu kaktusárov.

    Za kaktusmi do Mexika

    „K pestovaniu kaktusov som sa dostal ako gymnazista. Podnetom bola diskusia so spolužiakmi o koníčkoch. Začínal som pestovaním troch kaktusov a postupne sa moja zbierka rozrástla,“ spomína Ján Mezey. V Komárne, odkiaľ pochádza, dopestoval stovky kaktusov, najmä mexických druhov, na ktoré sa špecializoval. V uplynulých rokoch v rámci expedície preskúmal biotopy Mexika, pričom precestoval viac ako 15-tisíc kilometrov. „V strednej a severnej Amerike majú kaktusy ideálne klimatické podmienky. Niektoré druhy sa dožijú päťsto až tisíc rokov a dorastajú do obrovských výšok až 20 metrov. U nás takéto jedince nenájdeme, dorastajú maximálne do výšky 4 metrov. V Mexiku ma zaujali napríklad opuncie, ktoré majú najväčšie kvety bielej farby a nádherne voňajú. Využívajú ich ako potravu pre hovädzí dobytok, z niektorých šľachtených druhov zase pripravujú šaláty. Delikatesou je vychýrený syr z opuncií – queso de tuna, ale aj ich plody - figy,“ hovorí Ing. J. Mezey.

    Začnime s nenáročnými druhmi

    Podľa neho sa väčšina druhov kaktusov pestuje ľahko, výnimku tvoria len niektoré druhy, najmä miniatúry. „Semienko kaktusu Aztekium riterii má veľkosť 0,5 milimetra a v priebehu 20 rokov rastlina dorastie do veľkosti 3 až 4 cm. Aj najmenší pestovateľský prešľap, chladnejšie či teplejšie zimovanie, spôsobí, že aztékium vyhynie,“ delí sa svojimi skúsenosťami pestovateľ a podotýka, že dospelý jedinec má vysokú hodnotu a je okrasou každej zbierky.

    Nadšencom kaktusov radí začať s pestovaním nenáročných druhov, ako sú opuncie, rebúcie či odrody Notocactus, Gymnocalycium alebo Lobivia. „Výborne sa im darí v parenisku, ale pekná zbierka sa dá vytvoriť napríklad aj na balkóne či terase.“

    Kaktusy vyžadujú teplo, svetlo a ľahkú pôdu. Väčšina z nich potrebuje v zimnom období sucho a nižšiu teplotu. „Od októbra do konca marca odporúčam pestovať kaktusy pri teplote 5 až 12 °C, bez zálievky. Ak by sme ich poliali v štádiu zazimovania, vyhynú. Za našu starostlivosť sa odmenia peknými kvetmi. Ak ich necháme v byte po celý rok, polievame ich menej často ako bežné kvety, vtedy, keď substrát preschol, čo je približne 1- až 2-krát mesačne. Na týchto rastlinách však neočakávajme kvety. Kaktusy môžeme aj rosiť. V jarnom období ráno a cez deň, v lete skoro ráno a večer. Hoci väčšina druhov v lete rastie a v zime oddychuje, extrémne teplotné podmienky – horúčava alebo chlad – pre ne znamenajú šok, pri ktorom bez ohľadu na ročné obdobie upadajú do stagnácie. V čase letných horúčav, keď nočná teplota vystupuje na 18 až 20 °C, nastupuje tzv. letná stagnácia. Počas tohto obdobia kaktusy niekoľko týždňov nepolievame, aby preschli a oddýchli si. Dosiahneme tým bujnejší jesenný rast, ktorý nastupuje v septembri a trvá až do konca októbra,“ radí Ing. Mezey.

    Okrem malej skupiny pochádzajúcej zo západu USA a južnej Kanady, kaktusy nie sú odolné voči mrazu. „Mrazuvzdorné sú  napr. opuncie, ktoré vydržia na skalke, nechránené kríkom. Vonku môžu prezimovať aj niektoré druhy rodu Escobaria, Echinocereus, Sclerocactus, Pediocactus, Coryphantha, ich stanovište však musí byť suché a pod kríkom. Vtedy vydržia mrazy až do -25 °C.“

    V súvislosti s nárokmi na pôdu J. Mezey hovorí, že najlepšie sa mu osvedčila zmes rašeliny, piesku, štrku v pomere 1:1:1. Dospelé rastlinky sadíme do nádoby, ktorá je len o pár centimetrov väčšia ako priemer tela. Keď ich pravidelne, to znamená každý druhý alebo tretí rok presadíme, tak nepotrebujú hnojenie.

    RENÁTA CHOSRAVIOVÁ

     

    54-1415mezey

    V uplynulých rokoch preskúmal Ján Mezey rámci expedície biotopy Mexika.                    Foto: archív jm