Vzhľadom na súčasný výživový a zdravotný stav obyvateľstva SR treba dopestovať takú zeleninu, ktorá je prirodzeným zdrojom bioaktívnych látok. Kvalita dopestovanej zeleniny preto čoraz viac rezonuje medzi spotrebiteľmi. Už skoro na jar sa na tržnici objavuje sezónna zelenina, reďkovka, cibuľka či hlávkový šalát. Podľa doc. Ing. ANTONA UHERA, PhD., z Katedry zeleninárstva FZKI, klimatické podmienky v období ich pestovania - v januári, februári, však nie sú vhodné na ich pestovanie, pretože je nedostatok slnečného svitu.
„Mnohí drobní pestovatelia sa usilujú, aby jarnú zeleninu dopestovali a dodali na tržnicu čím skôr. Snažia sa, aby mala pekný vzhľad, no nikto nevie, ako ju chemicky ošetrovali. Spotrebiteľ nemá šancu rozoznať, či bola postriekaná nejakým insekticídom, zistiť to môže len náhodná kontrola. A práve na tržniciach je najslabšia kontrola," upozorňuje na možný problém odborník.
Podľa neho najkvalitnejšiu zeleninu ponúkajú veľkopestovatelia, pretože majú naštudované, ako odborne zaobchádzať s produkciou, aby bola zdravá a zároveň musia dodržiavať pravidlá hry. Približne pred desiatimi rokmi bolo na Slovensku okolo 75 veľkopestovateľov, v súčasnosti ich počet poklesol na polovicu.
Súčasná situácia v zeleninárstve je kritická, dôvodom sú vyššie výrobné náklady ako realizačné ceny. „Pestovatelia sa každoročne zamerajú na určitý druh zeleniny, v tomto roku väčšina z nich plánuje pestovať zemiaky, a potom majú problémy s cenami a odbytom. V niektorých rokoch mnohí slovenskí pestovatelia zeleniny, po zvážení nákladov na zber, zeleninu radšej zaorali,“ hovorí doc. A. Uher.
V zahraničí, napr. v Holandsku, funguje iný systém odbytu, realizácie i pestovania zeleniny. „Štruktúra pestovania a výrobný plán sa každoročne menia zhruba o päť percent. U nás je to v priemere o 50, ale niekedy aj o sto percent.“ Podľa odborníka slovenským zeleninárom chýba dlhodobá koncepcia. „Pestovateľom by pomohlo ľahšie zabezpečiť odbyt, keby sa združovali, napojili na obchodné reťazce a naučili sa s nimi obchodovať. U nás si odbyt zabezpečuje každý ako môže, s myšlienkou, hneď na tom čo najviac získať,“ upozorňuje na problémy v zeleninárstve doc. Uher.
Zdravotný význam zeleniny pre obyvateľstvo je nesporný. Napriek tomu sme v súčasnosti svedkami nízkej spotreby zeleniny na Slovensku v porovnaní s inými krajinami Európy, ale i sveta. „Odporúčaná spotreba 128 kg na obyvateľa sa v skutočnosti pohybuje na úrovni 85 kg na obyvateľa za rok. Naopak, v Španielsku, Francúzsku a v Taliansku je spotreba zeleniny 160 až 200 kg na obyvateľa za rok, v Grécku je to až 230 kg. Najviac konzumujeme hlávkovú kapustu, 17,5 kilogramu na obyvateľa a rok, nasledujú rajčiaky (11 kg), karfiol a karotka (10 kg) a cibuľa (9,50 kg). Najmenej baklažán, kel špargľový či rebarboru (0,10 kg).“
Dietetické požiadavky na zeleninu vyžadujú, aby sa konzumovala čo najviac v surovom stave, čím sa zachová jej vysoká biologická hodnota. Aj tepelne upravená je však zdrojom dôležitých obsahových látok (voda, bielkoviny, sacharidy, sušina, vlákniny) potrebných pre zdravie človeka.
Pokiaľ ide o konzumáciu zeleniny zo zahraničia, predávanú v obchodných reťazcoch, doc. Uher podotýka, že napriek tomu, že tieto produkty (rajčiny, paprika atď.) sú zvyčajne bez chuti a vône, (pretože plody pestovatelia zberajú predčasne, nezrelé), taktiež obsahujú všetky nevyhnutné bioaktívne látky.
RENÁTA CHOSRAVIOVÁ
