Výskyt mikroskopických vláknitých húb, laicky nazývaných plesne, má v internom prostredí u nás v posledných rokoch vzrastajúcu tendenciu. Nielenže znižujú komfort užívania budov z estetického hľadiska, pôsobia deštruktívne na materiály, ale môžu u človeka vyvolávať rôzne závažné ochorenia. Ako predchádzať ich rozmnožovaniu a aké sú možnosti ich odstránenia z vnútorného prostredia, sme sa spýtali doc. Ing. DANY TANČINOVEJ, PhD., z Katedry mikrobiológie FBP.
Vzorky z domácností
V rámci medzinárodného projektu Huby vo vnútornom prostredí - Indor fungi, (zodpovedný vedúci projektu je Dr. Michael Sulyok, Analytikzentrum, Interuniversitäres Department für Agrobiotechnologie, IFA Tulln) sa na katedre už tretí rok venujú skúmaniu mikroskopických húb z domácností. „Spolupracujeme so študentmi, ktorí objavia vo svojej domácnosti na stene mikroskopické huby. Dostanú od nás podložné sklíčka, na ktoré prilepia lepiacu pásku s odtlačkom mikroskopických húb a sterilnú Petriho misku, do ktorej zase zoškrabú trochu omietky z miesta výskytu húb. Následne v laboratóriu urobíme mykologický rozbor vzoriek. Naším cieľom je zistiť, aký druh húb sa tam nachádza, alebo tam potenciálne môže rásť. Čisté izoláty posielame partnerom projektu do Tullnu, ktorí ich testujú na schopnosť produkovať toxické metabolity - mykotoxíny,“ informuje doc. D. Tančinová, vedúca projektu za SPU a vysvetľuje, že niektoré huby sú toxigénne, produkujú mykotoxíny, niektoré spôsobujú alergie a ďalšie ochorenia - mykózy. V súčasnosti je známych okolo 400 mykotoxínov.
„V našich domácnostiach sa najčastejšie na plesnivení stien podieľajú druhy rodu Cladosporium,, ktoré neprodukujú mykotoxíny, avšak môžu vyvolávať alergie, dokonca až astmatické záchvaty. Možno ich pozorovať ako tmavozelené, časom černajúce povlaky na stenách,“ hovorí odborníčka. Ďalšie, často sa vyskytujúce huby v našich domácnostiach sú druhy rodov Penicillium a Aspergillus, ktorých mnohí zástupcovia produkujú mykotoxíny. V mnohých vzorkách je pozorovaná aj prítomnosť roztočov.
Príčiny rastu vláknitých mikroskopických húb
Hlavnou príčinou rastu „plesní“ je zvýšená vlhkosť objektu. „S výmenou starých drevených okien za nové plastové sa mnoho ľudí stretáva s týmto problémom. Celý interiér sa stáva vďaka výborným izolačným vlastnostiam plastových okien hermeticky uzavretý a para, ktorá bežne vzniká pri varení, praní či sprchovaní, sa nemá kam odpariť. Prebytočná voda sa zráža v najchladnejších miestach izieb a spôsobuje rast „plesní“. Druhá príčina ich rastu je vznik tepelných mostov (napr. miesto stretu „chladnej“ a „teplej“ steny), kde dochádza ku zvýšeniu relatívnej vlhkosti a teda k rastu „plesní“, vysvetľuje doc. Tančinová.
„Plesne“ vďaka svojmu enzymatickému vybaveniu využívajú ako zdroje živín najrôznejšie organické materiály - nábytok, podlahové krytiny, omietky, murivo, prach na skle atď. Sú schopné prežívať dlhodobo aj v extrémnych podmienkach pri teplotách od -80 °C a niektoré prežívajú krátkodobé pôsobenie teplôt okolo +90 °C. Objavujú sa nenápadne, najprv ako malé škvrny, ktoré môžu v priaznivých podmienkach porastať väčšie plochy stien pri oknách, v kútoch, za nábytkom alebo ako čierne škáry v obkladoch. V určitom štádiu uvoľňujú spóry do ovzdušia. „Plesne“ nikdy nesmieme zotierať, alebo vysávať! Spóry by sme tak ešte viac rozšírili po celom príbytku. Aj keby sme „plesne“ zotreli, o chvíľu sa na tom istom mieste vytvoria nové. Ak chceme odstrániť už narastenú „pleseň“, musíme dbať predovšetkým na to, aby povrchy ňou napadnuté vyschli, a zabrániť opakovanému zvlhnutiu.“
Odstraňovanie „plesní“
Najúčinnejšou zbraňou v boji s „plesňami“ je intenzívne, pravidelné a dostatočné vetranie. „Ľudia kúria málo, alebo príliš veľa a nesprávne vetrajú. Tým vytvárajú vhodné podmienky pre rast húb. V zimnom období treba vetrať krátko a nárazovo. Najlepšie ráno, otvoriť okná dokorán, na päť, maximálne desať minút. Vzduch sa rýchlo vymení a steny zostanú teplé,“ radí doc. Tančinová a zdôrazňuje, že v suchom vzduchu a na suchých materiáloch „plesne“ nerastú.
Odborníci tiež odporúčajú nechávať otvorené dvere medzi miestnosťami, aby vzduch mohol v byte voľne prúdiť. Ďalšou radou v predchádzaní plesnivenia je dostatočné vykurovanie, správne rozmiestnenie nábytku, pravidelné odstraňovanie prachu aj z miest za nábytkom, správne zateplenie obvodových konštrukcií. Základnou podmienkou zamedzenia rastu „plesní“ je komplexné vysušenie muriva.
RENÁTA CHOSRAVIOVÁ
Doktorandky, Ing. Zuzana Barboráková a Ing. Zuzana Mašková, pod vedením doc. Ing. Dany Tančinovej, PhD., ročne analyzujú okolo 20 vzoriek z kontaminovaných interiérov domácností.
Foto: rch
