Obrazové publikácie o krajine, jej prírode, mestách a či pamätihodnostiach sú stálicami našich knižníc. Radi ich darúvame hosťom, často ich vezieme v batožine ako suvenír (a aj pozvánku) pre našich zahraničných hostiteľov. Vypovedajú o nás možno viac ako slová. Pretože pre fotografa a jeho techniku sú aj veci zdanlivo všedné objektom hodným zamyslenia a poučenia. Aj keď z autorskej dielne VLADIMÍRA BÁRTU vyšlo krásnych kníh o Slovensku už neúrekom, prameň jeho inšpirácie je stále živý.
V januári predstavil spolu so svojím synom a zároveň spoluautorom vo Veľkej dvorane Ponitrianskeho múzea novú, nevšednú publikáciu o našom meste. Nitru z oblakov.
Pán Bárta, vyznali ste sa z toho, že máte pekný vzťah k nášmu mestu, lebo ste tu študovali. Zaspomínajte, prosím, na roky strávené na našej alma mater!
- Do mesta pod Zoborom som prišiel plný očakávania, s čerstvým maturitným vysvedčením z chemickej priemyslovky vo vrecku. Pre štúdium v Nitre som sa rozhodol preto, že tu bolo najmenej matematiky, len jeden semester, a neoľutoval som! Boli to krásne, bezstarostné časy. Na Kalvárii, kde bol vtedy internát pre prvákov, sa nás zišlo vyše stovky z celého Slovenska. Nitra bola vtedy pomerne malé mesto, ktoré sa končilo na pravej strane rieky. V tom čase sa ešte len začal stavať areál novej školy. Prednášky a cvičká sme absolvovali pod Zoborom, na súde, na Kalvárii, v budove žrebčína, teda po celom meste. Takže cestou za inžinierskym diplomom sme museli prešľapať veľa kilometrov. Ale bolo to fajn.
Našli ste si popri štúdiu čas aj na iné aktivity?
- Samozrejme, najmä na šport. Ja som neholdoval futbalu, ale rád som si zahral basketbal, viedol som plavecký krúžok pri vtedajšom Dome pionierov a mládeže. Stretol sa tu dobrý kolektív vedúcich krúžkov, ktorí cez prázdniny absolvovali týždenný kamp vo Vysokých Tatrách, na tradičných výstupoch mládeže na Rysy. Vďaka tomuto podujatiu som si zamiloval Tatry a hory vôbec, ktoré potom zohrali významnú úlohu v mojom živote, či už počas tvorby rozhlasovej relácie Rádiovíkend, alebo v neskoršej, a teda aj dnešnej fotografickej a knižnej tvorbe.
Ak sa počas ciest po Slovensku ocitnete v Nitre, nájdete si čas prejsť sa po dávnych chodníčkoch?
- Keď sa mi podarí zavítať pod Zobor, rád sa vraciam na miesta, ktoré mi pripomínajú bezstarostné študentské časy. Do parčíka pod Kalváriou, na nábrežie rieky či cestičky medzi zoborskými vilkami, z ktorých je úchvatný pohľad na mesto. Moja obľúbená trasa na hrad vedie cez Palánok, popri Corgoňovi a stúpa serpentínami pod lipami, ktoré začiatkom leta tak omamne voňajú. A najkrajší zážitok? Ak sa mi podarí prísť do Nitry, keď kvitnú sakury. Pri škole na Číneši býva asfaltový chodník doslova vystlaný nádherným ružovkastým kobercom. Tak krásne a lahodne sa po ňom kráča...
Je vo vašich starších „záberoch“ z vysokej školy aj spomienka na naše noviny, prípadne jej tvorcov?
- Samozrejme, boli to naše noviny a vtedajší šéfredaktor Vlado Markovič bol z nášho ročníka. Milo ma prekvapilo, že tieto noviny ešte žijú a že sa im darí. Držte sa, kolegovia!
Vyše 60-ročná história našej alma mater dokazuje, že jej absolventi nie vždy ostali pri remesle, na ktoré sa pripravovali, ale ich životná dráha sa skrútila iným smerom. Aké zákruty nabrala tá vaša?
- Asi nie som sám, ktorý „odskočil od hnojariny“. Veď nie je dôležité, na čo má človek papiere, ale čo vie, čo dokáže. Aj ja som začal vo fachu. Najskôr na umiestenku u plemenárov vo Zvolene. Hádam by sa aj terajším absolventom zišla, keď sa im nedarí nájsť si robotu! My sme nadávali, lebo to bola železná košeľa, ktorá tlačila a nebolo ľahké z nej vykĺznuť. Po troch povinných rokoch som „preskočil“ k agronómom, na Výskumný ústav pôdoznalectva, na pracovisko v Banskej Bystrici. Bola to hádam najkrajšia práca v mojom živote. Pôdoznalci pracujú totiž najmä v teréne. A tak som tri krásne letá prežil v Liptove, na Orave, Kysuciach i v Gemeri. Boli sme mladí, tvorili sme dobrý kolektív, spoznávali sme nádhernú krajinu i milých, pohostinných ľudí, ktorí v nej žili. Dojmov bolo toľko, že som sa s nimi potreboval podeliť s poslucháčmi Československého rozhlasu, v reláciách Dobré ráno (štvrtok sa vysielalo zo štúdia Banská Bystrica) a Rádiovíkend. Spolupráca bola natoľko intenzívna, že po ukončení troch krásnych výskumníckych rokov som úspešne absolvoval konkurz na riadneho rozhlasového redaktora. Najskôr v poľnohospodárskej rubrike a neskôr som prešiel do Rádiovíkendu, ktorý bol v tom čase druhou najpočúvanejšou a najobľúbenejšou reláciou na Slovensku. Ale keďže rozhlas je éter, po ktorom neostáva nijaká hmotná pamiatka, žiadalo sa mi presedlať na iného koňa, na publicistiku a najmä na fotografiu, ktorá postupne vytláčala to ostatné.
Ste vydavateľom nádherných publikácií o Slovensku. Pred nami leží jedna z nich. Hold mestu z nezvyčajného uhla pohľadu. Nitra z oblakov, ktorá je spoločným dielom otca a syna. Ako vidno, porekadlo o jablku, ktoré nepadlo ďaleko od stromu sa opäť potvrdilo.
- Ktosi múdry raz povedal, že dobrý učiteľ je ten, ktorého prerastú vlastní žiaci. Ak je to pravda, tak som dobrým pedagógom, hoci svojho syna som nikdy do fotografovania nenútil. Bolo to asi správne, lebo som mu to neznechutil. A tak teraz tvoríme spolu a podarilo sa nám vydať veľa krásnych kníh, je ich už pomaly stovka.
Apropo, je svet zhora krajší, alebo je to iba iný pohľad naň, ktorý plní človečenskú túžbu, vzniesť sa ako vták?
- Pohľad zhora bol vždy zaujímavejší, nevšedný, a teda aj krajší. Nie nadarmo sa už v stredoveku tvrdilo, že najkrajší je z konského sedla. Dnes sa už na svet pozeráme z ešte väčších výšok, cez satelitné kamery. Nám, fotografom, však stačí pohľad z malých lietadiel, z takých päťsto až šesťsto metrov. Z týchto výšok ešte možno rozoznať aj človeka.
Môžete prezradiť, aké knižné prekvapenie z vášho vydavateľstva AB ART press nás čaká v najbližšej dobe?
- Splatil som už daň svojmu rodisku, o ktorom som pripravil dve diela: Banská Štiavnica – perla slovenských miest a publikáciu s názvom Banská Štiavnica a okolie, v ktorej som prezentoval nielen mesto, ale aj prekrásnu krajinu Štiavnických vrchov. Keďže som sa už zavďačil aj mestu svojej študentskej mladosti, staroslávnej Nitre, už je na rade len Banská Bystrica, mesto, v ktorom žijem a kde sa narodili moje deti – Vladimír a Martinka, ktorá prevzala po mne štafetový kolík a tiež študuje pod Zoborom. Nie však na SPU, ale filozofiu na UKF.
Publikácia Banská Bystrica - mesto a okolie by mala vyjsť už teraz na jar. „V čakárni“ sú aj tituly Tekov, Roháče, veľká kniha o Slovensku. Možno nie všetky uzrú svetlo sveta, lebo to, čomu teraz hovoríme kríza, hádam najviac zasiahla kultúru.
Krásne knihy nepotrebujú veľa slov. Na konci nášho rozhovoru sa však zopár slov predsa len žiada...
- Som, rád, že mám vašim prostredníctvom možnosť pozdraviť mladých ľudí, poslucháčov našej školy, ktorú som ja, ešte v čase svojich študentských rokov, trochu ironicky, trochu hrdo, nazýval Pribinova univerzita. Pozdrav patrí, samozrejme, aj pedagógom, ktorí vychovávajú našich nasledovníkov. Medzi kantormi sa možno nájde aj zopár mojich spolužiakov, ktorí po promóciách ostali pod Zoborom v službách alma mater. Všetkým želám zdravie, šťastie, lásku a najmä radosť zo života!
Ďakujem za rozhovor!
KATARÍNA POTOKOVÁ
So 117 obrazovými publikáciami suverénne vedie rebríček slovenských fotografov, podieľajúcich sa na tvorbe obrazových kníh. Je autorom a spoluautorom (so svojím synom) veľkých reprezentačných kníh: Slovensko v treťom tisícročí, Slovensko v Európe, Tatry čarovné, Slovenská republika, Slovenské hory, Slovenské hrady, Národné kultúrne pamiatky, Nad Slovenskom, Klenoty Slovenska, Slovenské národné parky, Ľudová klenotnica Slovenska, Krajina môjho srdca, Slovensko medzi nebom a zemou a ďalších diel (www.knihyoslovensku.sk), ktoré sa zapísali do zlatého fondu slovenskej knižnej tvorby.
V roku 1998 dostal ocenenie ministra kultúry SR za autorský a vydavateľský prínos k prezentácii a vytváraniu dobrého mena Slovenska za jeho hranicami. Umelecké fotografie s tematikou krajiny prezentoval na vyše tridsiatich autorských výstavách doma aj v zahraničí.
V roku 2009 bola publikácia Slovensko Slovakia Slowakei vyhlásená za Najkrajšiu obrazovú knihu o Slovensku.
Fotografie z obrazovej publikácie Vladimíra Bartu Nitra z oblakov.
