Minulé leto, počas svojich posledných prázdnin, som si ako zvyčajne, privyrábal prácou, ktorá ma veľmi baví. Robiť vodiča kamióna je určite náročné, prináša to však aj niekoľko výhod, napríklad možnosť cestovať a spoznávať nepoznané. O Taliansku môžem povedať, že ho poznám celkom dobre, veď len v roku 2008 som túto prekrásnu krajinu navštívil trikrát.
Som veľký milovník prírody, preto nebolo treba dlho rozmýšľať, na ktoré zaujímavé miesto sa vybrať. Vezuv, ktorý som obišiel už nespočetnekrát, sa priam ponúkal.
Cesta z Liptovského Hrádku do Somma Vesuviana trvá 21 hodín. Je nedeľa 19. júla 2009. O počasie v tejto oblasti sa veru báť nemusíme, svetlomodrá obloha a 35 stupňov v tieni hovoria za všetko. Asi s tromi litrami tekutín a smiešnou turistickou výbavou opúšťame náš príbytok na kolesách a s nadšením sa vydávame do ulíc mestečka pod majestátnou horou.
Ak si pod slovom sopka predstavíte kužeľovitú horu so skalnatým povrchom, sopečným popolom a bez akejkoľvek vegetácie, Vezuv vás sklame. Základňa sopky je úctyhodných rozmerov. Už z diaľky vidieť členitý charakter terénu, ktorý vytvára hlboké brázdy. Hora je doslova zarastená hustou vegetáciou.
Je veľmi horúco a široko-ďaleko nevidno živej duše. Možno aj preto, lebo je nedeľa a čas prípravy obeda. Kráčame hore a onedlho vidíme horskú cestu, ktorá nás púšťa hlbšie do lesa. Ten ponúka úplne iné podmienky a navyše, chráni pred nepríjemným slnkom. Prechádzame prašnými kľukatými uličkami, ktoré slúžia hlavne roľníkom a v niektorých miestach vo svahu pozorujeme zaujímavé odkryté pásy z hliny a sopečného popola pripomínajúce mozaiku. Zisťujeme, že Vezuv nie je „zabudnutá hora”, nachádzajú sa tu rozľahlé sady marhúľ, broskýň, sliviek, lieskovcov a nechýba ani drobné šťavnaté ovocie. Využijeme skvelú možnosť osviežiť sa v nepríjemnej horúčave a onedlho už pokračujeme ďalej. Cesta vedie po obvode tzv. „veľkých brázd”. Turistický chodník tu nie je, preto využívame jedinú dostupnú a nádejnú cestu, ktorá sa však asi v 800-metrovej výške začína strácať. Márne sa pokúšame nájsť spôsob ako sa dostať na vrchol. Odhadujeme, že vrchol je vzdialený asi 400 metrov s prevýšením necelých 150 metrov. Porast je však veľmi hustý a znemožňuje nám pokračovať. Aj keď sa veľmi nerád vzdávam, uvedomujem si, že najlepšie bude vrátiť sa. A tak, trochu sklamaný, robím posledné snímky nedosiahnutého vrcholu a sľubujem, že raz sa sem určite vrátim. Napokon som rád, že schádzame, pretože okrem síl nám značne ubúda aj zásoba vody vo fľašiach. Znovu sa osviežujeme čerešňami a černicami, obdivujeme kaktusy a iné pre nás nezvyčajné rastliny. Na vysokom múre tienenom konárikmi sa mi podarí zachytiť malú jašteričku z rodu Lacerta (samček, typické modré bodky na tele len v období párenia), ktorá mi už mnohokrát ufrnkla.
Na záver nášho malého výletu nám dobre padne vychladené pivo a sprcha, ktorá z nás zmýva takmer dvetisíc rokov starý sopečný popol.
MICHAL GONDA, 5. FBP
Vezuv (1277 m n.m), jediná činná sopka na európskom kontinente, leží asi 10 kilometrov od Neapola. Jedna z najznámejších katastrof sa odohrala v roku 79 n.l., za vlády rímskeho cisára Tita Flavia Vespasiana, keď vyčíňaniu živlov padli za obeť mestá Pompeje, Herculaneum a Stabie. Tri dni po erupcii padali drobné kamienky a sopečný popol a spoločne s dažďom vytvorili mazľavú hmotu, ktorá všetko dokonale zakonzervovala. Naposledy sa Vezuv prebudil v roku 1944, a hoci sa odvtedy správa vzorne, seizmológovia ho neustále monitorujú. V prípade hroziaceho nebezpečenstva je pripravený podrobný evakuačný plán miest a dedín ležiacich neďaleko vulkánu.
Takmer dvetisícročné suveníry spod Vezuvu.
Erb dediny Somma Vesuviana.
Snímky: Michal Gonda
