Podnikanie - aj s udicou

Na prvej zastávke nás upútala trstinová strecha penziónu, pripomínajúca rybársky dom. V prostredí medzi zelenými poľami a priehradou Sĺňava, prerušovanom jazierkami s vodným vtáctvom a chovným rybníkom plným kaprov a pstruhov, nás privítal manažér marketingového oddelenia penziónu Rybársky dvor. Tento duchaprítomný človek, okresaný skúsenosťami, ktoré z neho až tak sršali, nám prezradil, že ako manažér pracuje už niekoľko rokov. Má vtipné a veselé spomienky na hostí. Avšak táto práca, manažovať chod penziónu, znamená preňho aj flexibilné reakcie na ekonomické a legislatívne podmienky, na potreby hostí a trendy v oblasti vidieckeho cestovného ruchu. Na prízemí penziónu sme si pozreli recepciu, reštauráciu, kaviareň a kongresovú miestnosť, zariadenú prvkami rybárskej lode a kajuty s egyptským nádychom, keďže menšinovým vlastníkom je Egypťan. Obdivovali sme aj izby či wellness so saunami, masážami a vírivkou v podzemných priestoroch penziónu. Zaujímavosťou je, že každá izba je vybavená rybárskou udicou. Návštevník si podľa chuti môže rybu sám uloviť a v kuchyni mu ju pripravia, čo možno chápať aj ako atrakciu. Podľa manažéra penziónu tvoria prevažnú časť klientely účastníci kongresov, ktorý sa v ňom zdržia najdlhšie do piatku. To znamená, že cez víkendy sa snažia kapacitu penziónu vyplniť tým, že znížia cenu pobytu.

Zaujímalo nás, aká je návratnosť finančných prostriedkov investovaných do penziónu. Podľa manažéra v slovenských podmienkach nemožno hovoriť o návratnosti. Na našu otázku odpovedal v tom zmysle, že najvhodnejšie by bolo mať vlastné požadované množstvo financií, a tak začať podnikať. Bolo by nemysliteľné, aby si človek vzal úver na podnikanie v oblasti cestovného ruchu v nepredvídateľných podmienkach na Slovensku a zároveň hovoriť o návratnosti. Ako príklad uviedol, že na tržbách penziónu sa odzrkadlil vstup Slovenska do Európskej únie, prijatie eura, ale aj zmena daňového systému, čím sa vlastne doba návratnosti investovaných prostriedkov predĺžila. Spomenul napríklad, že v Rakúsku má vláda povinnosť informovať o budúcich zmenách nielen v podnikateľskej sfére včas, aby to nenarušilo a neohrozilo chod podnikov. Odporúča začať podnikať s menším obnosom peňazí a menšou prevádzkou a následne zarobené peniaze pomaly investovať do rozširovania podniku.

Podnikanie je o dobrých nápadoch

Lúčime sa s Rybárskym dvorom a onedlho nás vítajú malé vidiecke domčeky kopaničiarskej obce Podkylava. Je už čas obeda, a tak nás pozývajú k stolu v miestnosti, ktorej steny zdobia obrazy Martina Benku s ľudovou tematikou. V tomto duchu sa nesie celý agropenzión Adam, nazvaný podľa najmladšieho vnuka majiteľa, Ing. Vojtecha Tĺčika, PhD. Tento 66-ročný energický muž predstupuje pred nás, ako sa vraví „bez protokolu“ a začína rozprávať o neľahkých začiatkoch svojho podnikania po roku 1989. Spomína, že to nebolo vždy ľahké, ale kto chce, hľadá spôsob. Sám sa pokladá za poľnohospodára a pred prevratom pôsobil ako predseda poľnohospodárskeho družstva v Krajnom. Keď do obce priniesol nápad podnikať vo vidieckom turizme, nedôverčivo ho označili za blázna. Založil biofarmu, kde na zatrávnených pozemkoch chová bezrohé plemeno dobytka Charolais. K farme pridal z existujúcej jednotriedky penzión, v súčasnosti fungujúci ako rodinný podnik, o ktorého chod sa stará predovšetkým jeho dcéra. Neskôr pristavil kongresovú sálu. Chýr o penzióne sa medzi ľuďmi šíril ústnym podaním. K farme patria stajne so 40 koňmi ako atrakcia a krytá jazdiareň. Po vstupe Slovenska do Európskej únie ho nadchla myšlienka získať peniaze z jej fondov a rozšíril základňu podnikania. Dnes penzión ponúka bazén, masáže, vírivky, dve koliby a dve reštaurácie. Na farme organizujú tábory pre deti. Akoby toho nebolo dosť, v hlave Vojtecha Tĺčika sa rodí nápad za nápadom. Zriadil súkromnú hotelovú akadémiu, ktorej strediskom odborného výcviku sa stal agropenzión Adam. Ako hovorí, základom úspešnosti je inovovať. Prezradil nám svoj nápad do budúcnosti. Ľuďom, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu alebo nechcú vlastniť nehnuteľnosť, ponúkne mikrofarmy. Tu sa budú môcť o ne starať ako o svoje. Ďalším jeho želaním je dobudovať jazdeckú školu.

Nadšení a plní pozitívnych dojmov a obohacujúcich informácií sa vraciame späť. Spoločne sme sa zhodli, že takýchto exkurzií by mohlo byť aj viac.