Za všetkým hľadaj – energiu. Možno namietnete, že tu došlo k mýlke. Porekadlo predsa vraví, že za všetkým treba hľadať - ženu. Náročnú, občas márnivú a nevyspytateľnú, vyžadujúcu si neustálu pozornosť. Ráno či večer, vo dne i v noci, po celý rok, vo sviatok i v piatok. Neustále. No a teraz obráťte zrak k prvej vete...už to máte? Energia naša každodenná je predsa tiež ženského rodu a ruku na srdce, „nesedia“ na ňu všetky prívlastky náročnej dámy? A navyše takej, bez ktorej nemožno žiť!
Má mnoho tvárí a podôb, navyše ľahko sa premieňa z jednej na druhú. Hrá sa s nami na skrývačku, ukazuje svoju silu a je si vedomá svojej dôležitosti… A čo my, ľudia? Koruna tvorstva. Potrebujeme ju ako soľ. Priam existenčne. Nič sa bez nej nepohne. Nezasvieti, nezahreje, neochladí, nepobeží, neroztočí… Skrátka, sme na nej závislí! Konzum vo všetkých formách ovláda náš život. Čím ďalej, tým sme náročnejší, pohodlnejší, lákajú nás výšky a diaľky, potrebujeme všetkého veľa, rýchlo a už dnes! Neobzeráme sa okolo seba, či nášmu tempu energia, jej zásoby na Zemi stačia. Či jej získavaním a využívaním neohrozujeme seba a prostredie, v ktorom žijeme. Lenže pozor, bliká červená! Nabáda nás zastaviť sa na chvíľu a poohliadnuť okolo seba. Už dnes, pretože zajtra môže byť neskoro. Uvedomiť si, že zásoby fosílnych palív nie sú bezodné. Preto treba hľadať iné zdroje energie, také, ktoré nám príroda neustále obnovuje. Slnko, voda, vietor, biomasa...to sú fenomény, ktoré musíme oprášiť. A šetriť, pretože ušetrená energia je najmenej trikrát naj: -ekologickejšia, -čistejšia, -lacnejšia.
