GENETICKÉ MODIFIKÁCIE - NÁDEJ ALEBO HROZBA?
Pod týmto názvom sa 3. decembra 2003 konal už tretí ročník medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorej hlavným organizátorom bola Katedra fyziológie živočíchov v spolupráci s Katedrou hygieny a bezpečnosti potravín, Slovenskou spoločnosťou pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy SAV. Vo vedeckom výbore konferencie boli okrem domácich aj zahraniční odborníci z Česka a Maďarska.
Podujatie slávnostne otvoril dekan FBP, prof. Ing. Jozef Bulla, DrSc., ktorý vyzdvihol aktuálnosť danej problematiky a dokumentoval ju konkrétnym príkladom v príspevku na tému Genetické modifikácie - nádej alebo hrozba?"Skratka GMO sa stala novým, medzinárodne uznávaným a zrozumiteľným termínom. Označujeme ňou všetky geneticky modifikované organizmy od vírusov až po zvieratá. Cieľom je zlepšenie vlastností alebo tvorba úplne nových organizmov v prospech človeka. Hlavným dôvodom prenosu cudzích génov do genómu hospodárskych zvierat je zvýšenie úžitkovosti, zlepšenie zdravia, produkcia nových biomedicínskych a výživových produktov. Problematika veľmi široká a vyvolávajúca mnohé diskusie, za i proti. Zamerajme sa len na jednu oblasť, ktorá môže dať odpoveď na položenú otázku. Ide o možnosti genetických modifikácií mlieka pre zlepšenie jeho nutričných a spracovateľských vlastností. Klasické metódy genetiky pri šľachtení vysokoúžitkových mliekových plemien dokázali zvýšiť produkciu, ale len veľmi málo ovplyvnili zloženie mlieka. Rekombinantné DNA technológie umožňujú uskutočniť zmeny kvalitatívneho a kvantitatívneho zloženia mlieka dvomi cestami, a to inzerciou génov kódujúcich mliečne bielkoviny pre medicinálne a farmaceutické využitie a moduláciou expresie génov ovplyvňujúcich zloženie mlieka pre humánnu výživu. Z hľadiska intenzifikácie chovu hovädzieho dobytka a poskytovania perspektívnych produktov je významná a prakticky už realizovateľná hlavne druhá cesta. Umožňuje cielenú tvorbu kráv s produkciou rôznych špecifických druhov mlieka s vysokým obsahom bielkovín, vhodného na výrobu syrov, alebo mlieka s tzv. nutriceutikami významnými z hľadiska zdravia konzumenta a výživy detí i vekove staršej populácie".
V programe konferencie ďalej odzneli referáty, resp. diskusné príspevky na tému stratégií zabezpečenia bezpečnosti potravín, hygienických požiadaviek na vybrané kontaminanty v potravinách, ako aj kvality rybieho mäsa z pohľadu kontaminácie ťažkými kovmi. Účastníci konferencie si vypočuli práce týkajúce sa hodnotenia hladiny aflatoxínov pri zajacovi poľnom v priebehu roka, vplyvu aplikácie magnézia v krmive na jatočnú hodnotu a kvalitu mäsa ošípaných, chronickej a akútnej intoxikácie kadmiom a zmien antioxidačného stavu. Na programe bola okrem toho problematika obsahu ťažkých kovov v krvnom sére a v mlieku dojníc pasených v imisne zaťaženej oblasti stredného Spiša, výsledky pokusov týkajúcich sa vplyvu kadmia na rast niektorých orgánov potkanov po dlhodobej perorálnej aplikácii v krmive a výskytu patologických spermií vo vzťahu ku koncentrácii niektorých rizikových prvkov.
