A tak v minulosti, ako aj dnes, putuje holandský roľník, možno aj záhradník-pestovateľ, z dediny do mesta, aby tu býval v menšom dome, pretože nemá na honosnú vilu, v takých bývajú iba topmanažéri veľkých podnikov, majitelia bánk alebo burzoví makléri. V menšom dome s predzáhradkou do ulice a átriom za domom. V mestských uliciach menších miest sú domy väčšinou jednopodlažné, prípadne dvojpodlažné so strmými schodmi, na ktoré by si Slovák len veľmi ťažko zvykal. Nábytok sa na horné poschodia sťahuje cez okno, a vyťahuje po lane ako na kladkostroji, zavesenom na háku pod strechou od ulice. A ako bývalému roľníkovi stále chýbajú zvieratká. Preto si chová aspoň psa alebo mačku, ktoré sú v mestách dovolené. Kravičky a kone sa pasú na lúke hneď za mestom, čo je inak prekrásna idyla holandskej krajiny, a nie sú tu iba na ukážku, aby deti nezabudli, ako vyzerá dobytok.
Pretože v každom dome v ulici je minimálne jeden pes, na jedného psa pripadá priestor asi tak 10 m2. Preto sú holandské mestské psy tučné a choré a vyzerajú smutne. Občas ich venčia po ulici. Môžu ísť iba po vyznačených trasách a na vyznačené miesta. A majiteľ má povinnosť "neporiadok" po svojom miláčikovi upratať. Mestský policajt môže dokonca za vzorné správanie udeliť majiteľovi 25-eurový bonus, alebo prípadne pokutu. Ak však majiteľ po svojom zverencovi na ulici neuprace, zostanú po psoch pamiatky. Preto treba po holandských uliciach chodiť opatrne. Keď Karel Čapek písal svoje Poviedky z Holandska, nebol tento problém ešte asi taký viditeľný. Alebo bol Karel Čapek jemný človek a o tomto probléme taktne pomlčal. Holandské psy by určite slovenským závideli, ako si môžu na našich dvoroch schuti zaštekať. Počuť totiž psí štekot v Holandsku je úplná rarita.
Mačička to má v holandských domoch jednoduchšie. Nie je priviazaná a môže chodiť voľne po byte. Väčšinou sedí v okne a dopĺňa dekoráciu okennej tabule, pretože Holanďania používajú svoje obloky ako výkladné skrine. Málokto má na okne záclony a ak aj má, potom také, aby bolo z ulice vidieť do bytu. Okná sú ozdobené kvetinami vo vázach alebo v kvetináčoch, svietnikmi alebo inými dekoratívnymi predmetmi, niekedy viac inokedy menej vkusnými. Mačičky sú tučnučké, lenivé a nepočúvajú na volanie ci-ci. Okrem psíčkov a mačičiek možno vidieť na holandských mestských dvoroch aj králiky. Nie sú však na jedenie, iba na ozdobu dvora.
Keď má však Holanďan taký malý bytík alebo predzáhradku, že si nemôže dovoliť žiadne živé zvieratko, obklopuje sa zvieratkami sadrovými. A tak vidíte pred vchodom do bytu rôznych zajačikov, mačičky, husičky, dokonca aj medvedíkov, alebo čajky a pelikánov. Všetko je to skombinované s črepníkmi s kvetinami a vytvára kolorit holandských ulíc a uličiek. Uživí sa tak veľa obchodníkov, ktorí majú takýchto "artefaktov" plné obchody, ktoré nakoniec musí aj niekto vyrábať, a preto sa týmto druhom insitného umenia uživí aj veľa "výtvarníkov". No a keď sem príde turista a všetko to vidí, prečo by si psíčka alebo mačičku neodniesol aspoň na kľúčenke alebo na tričku?!
