Vianoce sú sviatkami lásky, mieru, pokoja, darčekov. Pre mnohých ľudí najkrajšie dni roka. Slávia sa na celom svete, i keď tradícia sa zrodila v Európe. Sviatočné zvyky sa v rôznych krajinách sveta od seba líšia, ale podstata je rovnaká. Nahliadnime potichučky do slávnostne vysvietených okien domácností niektorých krajín nášho starého kontinentu...
Merry Christmas
Vo Veľkej Británii sa vianočné sviatky začínajú už na Mikuláša, 6. decembra. Vrcholom je 25. december, keď deti po prebudení nachádzajú v červených ponožkách darčeky od Fathera Christmasa, ktorého v poslednej dobe nahrádza i Santa Claus. Celá rodina sa popoludní zíde pri plnenej morke a slivkovom pudingu, podivnej zmesi orieškov, rumu, vajec, strúhanky, cukru, citróna a, samozrejme, sliviek. Podáva sa flambovaný koňak a horúci punč. Na výzdobu sa používajú vetvičky cezmíny a imela, dávne symboly mieru a priateľstva, s ktorými sa spája zvyk, že pod ním možno pobozkať toho, s kým sa tam stretneme. Okrem toho sa cez izbu natiahne povraz a zavesia sa naň vianočné pohľadnice, ktoré, mimochodom, vraj tiež pochádzajú z tejto krajiny.
Kala Cristougenna
V Grécku tiahnu 24. decembra deti po uliciach so zvončekmi a bubnami, spievajú Kalandu, piesne, ktoré majú priniesť šťastie a dostávajú za to malé darčeky. Po dvanásť nocí sa zapaľujú vianočné ohne na ochranu pred zlými duchmi. V noci na prvý január ukladá svätý Vasilius deťom darčeky pred ich postieľky. V každej rodine sa upečie koláč, do ktorého je zapečená zlatá minca, kto ju nájde, bude mať šťastný rok.
Joyeux Noël
Vo Francúzsku patrí medzi hlavné adventné činnosti stavba jasličiek. Ježiško, v krajine galského kohúta nazývaný Pere Noël, je služobne najmladší medzi všetkými nositeľmi darčekov. Svoju profesiu prevzal od svätého Mikuláša až začiatkom minulého storočia. Rodiny slávia Štedrý deň 24. decembra spoločne. Večer si deti položia topánky pred krb a čakajú, že im ich Pere Noël naplní darčekmi. Jeho spoločník Pere Fouettard zlé deti víta výpraskom. Darčeky sa rozdávajú okolo deviatej večer. Predtým je však bohatá hostina. Ako predkrm sa na vidieku podávajú ustrice a biele klobásy, v mestách potom väčšinou slimáky a rybia polievka. Na štedrovečernom stole sa tradične objavuje pečená morka s gaštanovou plnkou alebo lanýžovou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom, ale aj pečená hus na divoko. Podávajú sa dary mora upravené na rôzne spôsoby, losos, žabie stehienka. Nesmú chýbať syry, bagety, víno a nespočetné množstvo sladkostí. O polnoci tradične podávajú reveillon, čo znamená budíček alebo prvé volanie dňa. Symbolizuje očakávanie narodenia Krista. Hostina sa občas pretiahne do neskorých hodín a rozbaľovanie darčekov sa odloží až na druhý deň ráno. Na juhu krajiny jedia bochník chleba rozkrájaný do kríža, z ktorého musia prvú časť venovať chudobnému človeku. V Alsasku býva na stole vyprážaná hus, v Bretónsku pšeničné koláčiky s kyslou smotanou. Burgunďania večerajú morku a gaštany.
Buon Natale
V Taliansku si okolo Vianoc hovoria "Buon Natale", čo v preklade znamená dobré narodenie Pána. Takisto sa tam koná neoficiálna olympiáda v stavbe jasličiek. Štedrý deň sa oslavuje ako predvečer narodenia Pána iba stretnutím s priateľmi. Deti dostávajú darčeky väčšinou na prvý vianočný sviatok ráno (25. decembra), alebo ako u nás, 24. decembra večer od Ježiška, ktorého tu volajú Babbo Natale, alebo od čarodejnice La Befana, ktorá lieta na metle a darčeky nosí komínom. Tá sa s darčekmi natoľko neponáhľa a na Sicílii deti obdarúva až 7. januára. Hlavným vianočným jedlom sú artičoky, plnená zverina, ryby, pečené kurčatá a slaná kukuričná kaša, polenta. Ako zákusok gaštanové pyré so šľahačkou, turecký med s orieškami a bábovka zvaná panettone.
S Roždestvom Christovym
V Rusku je Štedrý deň obyčajným pracovným dňom. Pravoslávne Vianoce totiž pripadajú až na 6. a 7. januára. Pôvodne boli spojené s veľkým množstvom ľudových zvykov. Po zákaze Vianoc v roku 1918 však zvyky upadli do zabudnutia. Pád režimu v pravoslávnom Rusku vrátil do tejto krajiny aj oslavy Vianoc. Na štedrovečernú večeru sa podávajú bezmäsité pokrmy a ryby. Obľúbené sú vareniky - plnené taštičky z kysnutého cesta s náplňou zo zemiakov, ryže, kapusty alebo húb. Tradičným chodom je tiež nákyp z pšeničných zŕn s mandľami, hrozienkami, makom, slivkami a cukrom. Tí, ktorí nechcú na rozdávanie darčekov čakať až do 7. januára, môžu tak urobiť už 1. januára. Na nový rok sa podáva bravčové pečené s chrenom alebo morka s pohánkovou kašou. Zo zákuskov je najobľúbenejší medový perník. Na sviatočnom stole nesmie chýbať slané pečivo, nakladané uhorky, zelenina a vodka. Hlavným sviatkom je Nový rok. Vyzdobené Červené námestie a priľahlé ulice s obrovskými jolkami v ničom nezaostávajú za inými svetovými veľkomestami. Ľudia navzdory zime tancujú, spievajú a pritom sa zohrievajú vodkou a šampanským. K stolom si sadajú tesne pred polnocou, aby stihli odprevadiť starý rok a privítať nový. Čo nájdeme na novoročnom stole Moskovčanov? Nechýbajú pirohy plnené mäsovou, hubovou alebo zeleninovou plnkou a cholodec, čo je vlastne naša huspenina.
God Jul
Vo Švédsku je významný už 13. december, sviatok sv. Lucie - nositeľky svetla. V tento deň sa žena alebo dievča z každej rodiny preoblečie za Luciu a obslúži svoju rodinu kávou a sladkým pečivom. Lucie sú oblečené do bielych rúch a na hlavách majú koruny so sviečkami. 24. december je najdôležitejším sviatkom v roku. Rodiny sa stretávajú pri štedrovečernej večeri. Na stole je veľké množstvo dobrôt, tradičná je napríklad šunka. Od minulého storočia patrí k štedrému večeru i Santa Claus, ktorý prináša deťom i dospelým darčeky. K tradícii patrí ozdobený vianočný stromček, aj zvyky spojené so škriatkami tomtenmi, ktoré žijú pod každým domom a každého hospodára trestajú, ak sa nestará dobre o domáce zvieratá a nedá koledu. Inak sa vianočné sviatky slávia doma v tichosti. V celej Škandinávii, Švédsku, Nórsku, Fínsku, na Islande, sa Vianoce nazývajú Julfest a darčeky tam nosí Dedo Mráz. Dáni si napríklad neodpustia sladký ryžový nákyp, v ktorom je skrytá mandľa. Kto ju nájde, dostane darček.
Zalig Kerstfeest
Do Holandska 5. decembra pripláva Zwarte Piet, to jest Čierny Peter, aby spolu s Sinterklaasom, teda Mikulášom, rozniesli na druhý deň do topánočiek detí darčeky. Sinterklaas je predovšetkým sviatok detí, no obdarúvajú sa aj dospelí. Nemusí to byť iba v kruhu rodiny, ale napríklad aj medzi priateľmi. Zmyslom je vymyslieť a prípadne vyrobiť nejaký originálny, vtipný a duchaplný darček. Je to zábava, lebo fantázia a kreativita niektorých ľudí naozaj nepozná hraníc. Holanďania si stavajú vianočné stromčeky a zdobia svoje okolie. Usporiadajú vianočnú večeru 24. decembra v kruhu (širšej) rodiny a 25. decembra obed alebo večeru tiež v rodinnom kruhu. Holanďania nemajú univerzálne zvyky. Okrem stromčeka si ešte rozložia jasličky a čítajú príbehy o narodení Ježiša. Veriaci idú 24. decembra na polnočnú omšu. Holandsko je multikultúrny štát, takže je to v podstate v každej rodine inak.
Feliz Navidad
V Španielsku sa v tieto sviatočné dni servíruje plnená morka alebo grilované ryby, mandľová alebo orechová polievka. Absolútnou tradíciou je však marcipán a torta turron, typická vianočná pochúťka maurského pôvodu z pražených mandlí a medu medzi dvoma jemnými oplátkami.
Frohe Weihnachten
V Rakúsku začínajú Vianoce vlastne už 1. decembra, keď deti otvoria prvé dvierka adventného kalendára. Do Viedne prichádzajú Vianoce už 18. novembra, keď sa otvárajú brány adventných trhov. Vonia tu punčom, klobásami, pečenými gaštanmi a vareným vínom. V prvom decembrovom týždni sa na adventnom venci zapaľuje prvá zo štyroch sviečok. Podľa prastarého zvyku sa na svätú Barboru dávajú do vázy halúzky čerešní s naliatymi púčikmi. V Dolnom Rakúsku dostáva takúto halúzku každý člen rodiny a dievky veria, že čím viac ich barborka kvitne, tým skôr sa vydajú. Adventné vence nechýbajú na žiadnom vchode do domu alebo bytu. Tradícia adventných vencov pochádza z roku 1860 a ich "zakladateľom" bol berlínsky vrchný cirkevný radca Wicher. Tento zvyk sa rýchlo rozšíril po celej Európe. V advente je tiež najvyšší čas na pečenie tradičnej rakúskej vianočky, štóly. V predvečer svätého Mikuláša sa v uliciach rakúskych miest i na dedinách stále ešte ozýva výhražné rinčanie čertovských reťazí a deti po prednesení básničky dostanú nádielku. Najrozšírenejším štedrovečerným pokrmom sú ryby a hydina v rozmanitých úpravách. I v rakúskych domovoch sa po večeri zapália sviečky na stromčeku a rozdávajú sa darčeky. K rakúskym Vianociam neodmysliteľne patrí svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc a koledníci, ktorí chodia z domu do domu a zbierajú peniaze na dobročinné účely.
Wesolych Swiat
V Poľsku sa už tradične na Štedrý deň prestiera o jednu osobu navyše, pre nečakaného hosťa. I tu je povolené jesť mäso až 25. decembra, preto sa deň predtým jedáva iba naložená ryba, kapor v pivnej omáčke, pirohy a makový koláč. Pod obrusom je trocha slamy, každý z členov rodiny či hostí smie vytiahnuť jedno steblo, jeho dĺžka vraj určuje dĺžku života.
Boldog Karácsonyi Ünnepeket
Vianoce patria v Maďarsku už po dlhé stáročia k najvýznamnejším sviatkom roka. Tradícia Vianoc tu má hlboké korene i preto, že druhý vianočný deň si celý kresťanský svet pripomína svätého Štefana, menovca zakladateľa historického maďarského štátu. Na Štedrý deň by nikto nemal byť sám, a tak v minulosti rodiny pozývali k bohato prestretému stolu i žobrákov a tulákov. Dnes sa o bezdomovcov a chudobných starajú predovšetkým početné cirkevné charitatívne organizácie. Vo väčšine maďarských rodín začínajú Vianoce upečením tradičného svätoštefanského koláča, ktorý sa na prvú adventnú nedeľu uloží na okraj stola a musí tam vydržať až do Troch kráľov. Pod obrus stola sa na začiatku adventu uložia zrniečka obilia z poslednej úrody a chumáčik sena, symbolizujúci vďačnosť dobrého hospodára za dary zeme a prianie dožiť sa na budúci rok taktiež dobrej úrody. Na Štedrý deň sa naďalej dodržuje podľa cirkevnej tradície pôst. Naviac i samotná slávnostná večera je bez mäsa, s výnimkou rybieho a jesť sa smie až po polnočnej omši. Večera býva bohatá a začína hneď po zotmení alebo východom prvej hviezdy. Hospodár s pohárom nového vína v pravici prednesie svoj prípitok. Obrad pokračuje rozkrojením jablka. Každý člen rodiny sa podelí o svoje jablko s ostatnými na znamenie toho, že jeden s druhým môžu vždy počítať. Výnimku tvoria iba dievčatá na vydaj, ktoré si jablká ponechávajú. Po novom roku s ním vyjdú na ulicu a chlapca, ktorého uvidia ako prvého, si vezmú za muža. Nasledujú tenké oplatky s medom a cesnakom, potom prichádza rad na tradičné a neodmysliteľné halászlé, čiže rybia polievka a smažená ryba so zemiakovým šalátom. Po večeri, rozbalení darčekov a hodinky rodinnej pohody sa v minulosti, najmä na vidieku, chodievali spievať vianočné koledy. Zúčastniť sa na polnočnej omši patrí k dôležitým spoločenským a cirkevným povinnostiam.
A u nás doma?
Tradičných i nových zvykov je neúrekom. Každá rodina slávi podľa rodinnej tradície a každá gazdiná má tie najosvedčenejšie recepty na sviatočné dobroty. Za všetko nech hovorí stará slovenská koleda:
Šťastie, zdravie, požehnanie,
všetko iné dobré k tomu,
Požehnaj Boh tomu domu!
Najskôr, vzácni hospodári,
nech sa volom, ovciam darí.
Obrodí sa vám cibuľa,
chren, mrkva i kapustička, žito, ba i jariny.
Naplní sa vám stodola,
pýcha každej gazdiny.
Preto nás tu nezdržujte,
mešec rýchlo rozväzujte,
pesničku už zavieram,
poberám sa zas inam.
