Všetko má svoj začiatok a koniec. Inak to nie je ani v prípade tohtoročných študentských dní a imatrikulácií. Býva dobrým zvykom podobné podujatia zhodnotiť, podrobiť ich kritike, alebo vychváliť až do neba. Ja sa tomu vyhnem. Nielen preto, že som bol osobne zapojený do ich príprav, ale aj preto, že študentské dni a imatrikulácie boli podujatia a tie robia ľudia. A preto treba hovoriť o ľuďoch.
Neviem, aká bola situácia v posledných rokoch, ale myslím si, že toho roku sa zišla naozaj skvelá partia. Napokon, odrazilo sa to i na celkovom dojme. Všetci, ktorí sa nejakým spôsobom podieľali na príprave akcií, vložili do toho naozaj všetko a patrí im poďakovanie. Aj ja im touto cestou zo srdca ďakujem.
Celkove dobrý dojem zo študentských dní a imatrikulácií kazí snáď len mizerná účasť študentov-prvákov v imatrikulačnom sprievode aj na samotných imatrikuláciách. Kde je príčina nezáujmu o aktivity, ktoré sú určené práve im? Sú azda dnešní prváci iní ako ich predchodcovia? Alebo za to môže doba? Nedostatok peňazí, ktorý núti študentov opustiť internáty už v stredu večer a utekať domov? Či je na vine nezáujem krstných otcov a mám - piatakov a ich chabé výchovné pôsobenie? Rovnako mrzí a prekvapuje neúčasť pedagógov, najmä ročníkových učiteľov.
Tieto otázky si treba klásť a najmä hľadať na ne odpoveď aj teraz, po skončení imatrikulácií. Tie sa totiž budú (aspoň dúfam) organizovať aj na budúci rok. Prečo nezačať s ich prípravou už dnes? Je to veľká výzva pre terajších štvrtákov. Naši predchodcovia nám zanechali nádhernú, 45-ročnú tradíciu a je len na nás, či sa nám podarí oživiť ducha študentskej recesie, alebo sa imatrikulácie stanú len povinnosťou pre piatakov a spomienkou na zašlú slávu.
