"Dobrý deň, pán kolega. Prepáčte, že vás vyrušujeme, asi ste práve po obede. Nevadilo by, keby sme vám trochu poupratovali?"
"A to už prečo?" spýtal som sa, len čo som sa spamätal.
"Viete, máme to v náplni práce. My sme totiž z Poriadkovej služby."
Sotva to dopovedal, hneď schytil metlu a začal zametať, druhý sa pustil do umývania riadu a ten tretí zobral do parády moje ponožky. Zrejme bol určený na špinavú prácu. Behom desiatich minút moja roky neudržiavaná izba zažiarila čistotou.
"A vy ste naozaj z Poriadkovej? To sa mi nezdá. Nie je dnes prvý apríl?"
"Prečo sa vám to nezdá, pán kolega?"
"No, pokiaľ viem, na všetkých internátoch Poriadková služba robí razie, berie preukazy, variče, kontroluje na vrátnici... a tak!"
"No fuj!" ohradil sa šéf "V dnešnej dobe? Veď sme všetci dospelí, internát predsa nie je väzenie. Tak a nabudúce vám aj vymaľujeme."
"Ale to hádam netreba, to si vymaľujem aj sám."
"No určite! Ešte by na nás niekto povedal, že máme tie internáty zadarmo!"
Po ich odchode som sa opäť natiahol na posteľ a v duchu si blahoželal, že som si vybral tú najlepšiu školu...
