SRÍ LANKA PLNÁ PREKVAPENÍ A PROTIKLADOV
Že ste o takej nikdy nepočuli? Čoby nie, iba sme si pre dnešok požičali jej domorodý názov. Reč je o ostrovnom štáte Srí Lanka, bývalej britskej kolónii Cejlón, ležiacej v Indickom oceáne. Prednedávnom sa odtiaľ elektronicky ohlásil jeden z vlaňajších absolventov FEM, Ing. PETER TOMČÁK. "Aký vietor vás odvial až na druhý koniec sveta?" spýtali sme sa ho na oplátku.
Na Srí Lanku som sa dostal pomocou študentskej organizácie AIESEC. Keď som sa pred rokom prihlásil, že mám záujem o internship, vôbec som netušil, kam pôjdem. Život však rozhodol za mňa. Pracujem na marketingovom oddelení firmy hSenid Software International. Prostredie ma prijalo veľmi dobre. Ľudia, hoci je to rozvojová krajina a prednedávnom tu skončila občianska vojna, sú veľmi priateľskí, stále sa usmievajú a vždy majú dobrú náladu. Vo firme je priam rodinná atmosféra, všetci sa poznáme, chodíme spolu na výlety a hráme kriket. Vekový priemer je asi 26 rokov, majiteľ firmy má len 32. Vzťahy sú rovnocenné a so svojím šéfom môžem voľne diskutovať na akúkoľvek tému.
Iste by sa o tejto, pre nás exotickej krajine dalo veľa rozprávať...
Srí Lanka je plná prekvapení. Od prvého dňa až po dnešok je každý môj deň iný a zaujímavý. Dejú sa tu neuveriteľné veci. Napríklad taká doprava. Je hrôzostrašná a prvé dni som si myslel, že tu neplatia žiadne pravidlá. Pred mesiacom šofér autobusu zrazil tehotnú ženu. Následne dav vytiahol vodiča z autobusu, na mieste ho zabil a autobus podpálil. Aj takáto je Srí Lanka. Plná protikladov.
Aký je pocit mladého človeka, ktorý začína svoju životnú kariéru? Ako vás škola na ňu pripravila?
Dala mi hlavne príležitosť vybrať si z množstva informácií, ktoré mi ekonomika ponúka a päť rokov času na to, aby som mohol rozmýšľať nad tým, čo chcem a čo by som mal urobiť. Veľmi dôležité je zaujímať sa o to, čo sa okolo vás deje a diskutovať o všetkom. Myslím, že škola by len mala ukazovať cestu, ostatné už závisí od nás.
Na čo by sa teda podľa vás mala viac orientovať?
Keď som začínal študovať, bol som plný elánu a odhodlania niečo sa naučiť. Myslím, že každý študent prichádza na vysokú školu s takýmto pocitom. Nechcem byť veľmi kritický, ale škola po čase sama prispeje k tomu, že študent postupne zlenivie a prestáva sa zaujímať o štúdium, čo je podľa môjho názoru veľmi smutné. Na Slovensku máme vynikajúce stredné školy a veľmi šikovných študentov. Je preto veľká škoda, že na vysokej škole tento trend nepokračuje. Ak chceme byť úspešní, musíme sa snažiť tento elán a túžbu po vzdelaní v našich študentoch udržať. Škola ešte stále núti študentov, aby sa učili. Podľa môjho názoru by mala len pomáhať študentovi pri vzdelávaní. V našej firme mi šéf neprikazuje, čo mám robiť, ale očakáva, že budem kreatívny a sám niečo vymyslím. Všetko prebieha formou diskusie, vieme, čo chceme dosiahnuť, poznáme problém a snažíme sa ho vyriešiť. To je niečo úplne iné. Na Slovensku sme ešte stále zvyknutí dostávať príkazy od svojich nadriadených alebo učiteľov. Samozrejme, nakoniec nikto nie je spokojný, ani učiteľ ani študent. Študentovi sa nechce a učiteľ je veľmi zaťažený. Ja si učiteľa predstavujem ako niekoho, kto mi svojimi skúsenosťami, vedomosťami a radami pomôže nájsť riešenie môjho problému. Učiteľ by mal byť skôr kolegom a partnerom, dovolím si povedať až priateľom. Preto chcem poprosiť všetkých učiteľov, aby sa nebáli odovzdať svoje vedomosti študentom a hlavne, aby diskutovali. Učiteľ tiež nie je vševed a rozhovorom so študentom sa rozvíja aj on. Problémom Slovenska je, že preberáme vedomosti stále od iných, od tých, ktorí sú už krok pred nami. Skúsme sa naozaj venovať problémom, prísť s novými riešeniami. Myslím, že na to máme. Naša škola tiež prechádza určitými štádiami vývoja a zmenami. Je čas, aby sa venovala tomu, čo je najdôležitejšie, študentovi. Za školu sa bude musieť platiť, preto by nebolo na škodu, keby sa naňho pozeralo ako na zákazníka.
Pre dnešok ďakujeme. Možno sa v budúcnosti na Srí Lanku ešte vrátime. Stálo by to zato.
