Od letného semestra 3. ročníka patrím k tým študentom našej alma mater, ktorých zlákala zložitejšia cesta štúdiom. Pridali k nemu doplňujúce pedagogické štúdium, ktoré poskytuje Katedra pedagogiky a psychológie. V nasledujúcich riadkoch vám chcem prezradiť čo-to o svojej pedagogickej praxi, ktorú som absolvovala v uplynulých dňoch.
Dosť dlho som sa tešila, aké to bude z opačnej strany katedry. Zdalo sa mi, že zopár semestrov teórie bude dostatočnou prípravou na prvé vystúpenie pred triedou. Ale len dovtedy, kým som v pondelok ráno, priznávam, s určitou dávkou neistoty, stála pred 1. R jedného nitrianskeho učilišťa. Dvadsať párov zvedavých očí sa upieralo na moju maličkosť a čakalo, čo sa stane. Ja tiež. Po prvej "odučenej" hodine som v zborovni v duchu obdivovala všetkých pedagógov. Udržať pozornosť a záujem žiakov celých 45 minút, a nebodaj ešte pri téme, ktorá je príliš teoretická a vzdialená každodennej realite, nebolo veru med lízať.
Prvý týždeň som sa postupne učila, ako zaujať, aký prístup k jednotlivým žiakom zvoliť, aké jazykové prostriedky smiem používať, ako hodnotiť a motivovať, ako vysvetľovať atď. V teórii som sa toho naučila veľa, ale v praxi som za 45 minút stihla uplatniť horko-ťažko polovicu. Bolo si treba skôr pamätať, že na tabuľu sa píše STRED-VPRAVO-VĽAVO, otázky sa kladú KTO? ČO? AKO? a za päťminútovú prestávku sa musí prejsť cez zborovňu do ďalšej triedy, pritom sa pripraviť na ďalšiu hodinu a zhodnotiť tú predchádzajúcu. V druhom týždni praxe sa mi podarilo odstrániť takmer všetky zlozvyky, vykať len o pár rokov mladším žiakom a udržať si ich pozornosť, dokonca aj po zvonení. V piatok som odchádzala domov s dobrým pocitom, že som dokázala triedu niečo naučiť a vzbudiť v nej aj záujem o preberané témy.
Nielen žiaci si odnášali vedomosti a skúsenosti z našich spoločných hodín. Vďaka pedagogickej praxi sa dnes cítim istejšie pri vystupovaní pred väčším množstvom ľudí, pri prejavovaní svojich názorov i vedomostí. Podobnú skúsenosť by som dopriala každému študentovi, možno už len preto, aby si potom dokázal vážiť výkony vyučujúcich z opačnej strany katedry.
