Životná púť Máté Laczkó Szepsiho je spojená s rodinou sárospatackého zemepána Mihálya Lórántffyho. Podporoval mladého kazateľa a neskôr si ho zvolil za dvorného kňaza. Aj po roku 1616, keď si Rákóci vzal za manželku Zuzanu Lórántffyovú, pretrvávali jeho dobré vzťahy so šľachtickou rodinou.
Dvorný kazateľ nepísal teologické diela, ale kroniku. Opisuje v nej významné udalosti z rokov 1521 až 1624, ktoré sa udiali v Uhorsku po bitke pri Moháči, ale aj dianie v ostatnej Európe. V kronike možno čítať texty dôležitých dokumentov, listín, ku ktorým sa autor mohol dostať len tak, že bol v úzkom kontakte s rodinou Lórántffyovcov-Rákóciovcov.
Je známe, že kazatelia reformovanej cirkvi sa v uplynulých storočiach venovali nielen teológii, ale aj prírodovede. Kazateľ z Erdöbényu už okolo roku 1620 vyrobil z hrozna, ktoré sa urodilo v Sátoraljaúlyhelyi, na hone Oremus, prvé tokajské "aszú", tokajský výber! Obdaroval ním panovníčku Zuzanu Lórántffyovú okolo roku 1631, teda práve pred 360 rokmi na Veľkú noc, na večeru Pána. Tento údaj potvrdzuje aj to, že v inventári Rákóciho pivníc v Sárospataku bolo zapísaných 7 sudov a 2 nádoby (?) tohto výnimočného moku.
Slávne obdobie sa v Tokajskej podhorskej oblasti teda začalo po roku 1600, po príchode Rákóciovcov. Tretia okopávka viniča, ktorá bola zavedená od polovice 16. storočia, neskorý zber, objavenie sa odrôd Furmint a Lipovina, to všetko prispelo k zrodu "kráľa vín a vína kráľov". Snem z roku 1655 v paragrafe 79 povinne nariadil oddeliť v tokajskej oblasti vinohrady, z ktorých sa získavalo hrozno na výrobu tohto vína. Máté Laczkó Szepsi objavil hodnotu ukrývajúcu sa v hrozne a vypracoval technológiu výroby tohto jedinečného vína, ktorá je platná dodnes.
