Zavinil to Babylon
"Vtedy celý svet používal jedinú reč a rovnaké slová. Keď sa na východe ľudia pohli, našli rovinu v krajine Šineár a usadili sa tam. Povedali si: "Poďme, narobme tehál a dobre ich vypáľme. Vystavme si mesto a vežu, ktorá by siahala po nebesá. Nato zostúpil Hospodin, aby videl mesto i vežu, ktorú stavali ľudskí synovia. I riekol: Je tu jeden ľud a všetci majú jednu reč; a to je len začiatok ich výčinov, teraz im už nič neznemožní vykonať, čo si zaumienia. Zmätiem im reč, aby jeden nerozumel reči druhého…" rozpráva starozákonná kniha Genesis známy príbeh o Babylonskej veži. Podľa legendy bolo ľudstvo takto potrestané za pýchu a márnivosť a keďže nikto už nikoho nerozumel, nemohli pokračovať v začatom diele. Veľa vody pretieklo odvtedy nielen Eufratom a Tigrisom, ale všetkými riekami sveta a mätež jazykov je stále bariérou, ktorú v záujme komunikácie aj spolupráce v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti neustále prekonávame. Kým tu bola železná opona, možno sme to tak ani nevnímali, no dnešný otvorený svet láka. Ruku na srdce, bez znalosti cudzích jazykov je spoznávanie jeho tajomstiev iba polovičaté. "Wer sprechen kann, ist überall zu Hause", kto vie hovoriť, je všade doma, hovorí nemecké príslovie, no a naše? Za jazykom všade trafíš! V spoločnom európskom i svetovom priestore veru budeme musieť "všade trafiť", aby sme neostali bokom, v práci, kultúre, vzdelávaní, výskume, pri všetkom, čomu hovoríme ľudská civilizácia.
KATARÍNA POTOKOVÁ
Spoločný jazyk?
Myšlienkou spoločného jazyka sa začal už v mladosti zaoberať poľský lingvista a očný lekár Ludwig Lazarus Zamenhof, a to z roztrpčenia nad nacionalistickými predsudkami a etnickými spormi, ktoré stavali neprekonateľné bariéry medzi ľuďmi. Veril, že by ich odstránil jednotný jazyk. V roku 1887 vydal prvú učebnicu a slovník medzinárodného jazyka, ktorý podpísal pseudonymom Doctoro Esperanto, čiže Doktor Nádej. Z toho pseudonymu bolo odvodené pomenovanie toho umelého jazyka. Má mnoho prívržencov i dnes, no nerozšíril sa tak, ako by si to jeho tvorca prial. Okrem esperanta bolo ešte mnoho pokusov o zostavenie nového univerzálneho jazyka, no ani jeden z nich sa nepresadil. Esperantom dnešných dní je, určite i vďaka nekonečným možnostiam internetu, angličtina. Každý národ však usiluje o to, aby sa ten jeho naďalej rozvíjal a vyjadroval samú podstatu kultúry a existencie.
KP
Znalosť cudzích jazykov uľahčuje život"Základnou podmienkou využívania mobilít v rámci ECTS, ako aj etablovania sa našich absolventov na trhu práce, je výborná znalosť cudzích jazykov. Naša univerzita v tomto roku urobila adekvátne kroky, keď zaviedla rozšírenú jazykovú prípravu a ako podmienku k udeleniu vysokoškolského diplomu si stanovila získanie štátnej jazykovej skúšky. Ďalšiu možnosť zvyšovania cudzojazyčnej kompetencie vidíme v rozširovaní možností absolvovať časti študijných programov , resp. niektoré predmety v cudzích jazykoch. Znalosť jazykov vždy bola a aj je dôležitá. Nie je to len ľahšie získavanie informácií, poznatkov a skúseností, ale aj poznávanie iných národov a kultúr. Od poznania je len krok k porozumeniu a tolerancii. Tie dnešný svet veľmi potrebuje", zdôraznil rektor I. Okenka pri otváraní nového akademického roka.
