NIEKOĽKO POSTREHOV Z ROČNÉHO STUDIJNÉHO POBYTU NA UNIVERZITE V HESSENSKU
Svoj študijný pobyt, realizovaný vďaka podpornému programu EÚ Sokrates Erasmus, sa odohrával v nemeckom meste Kassel, na severe spolkovej krajiny Hessensko, geograficky v srdci NSR. Skutočne iba náhoda rozhodla o tom, že toto mesto s dvoma nádhernými parkmi a mnohými parčíkmi stalo pre mňa na pár mesiacov domovom.
Kassel sa s počtom 200 tisíc obyvateľov rozkladá na pomerne veľkej ploche 107 km2 , čím nadobúda charakter "roztiahnutého amerického" mesta. I preto sa tu mnohí americkí študenti cítili ako doma. Centrum mesta bolo počas vojny úplne zrovnané so zemou, preto dnes pôsobí skôr ako betónová džungľa. Protipólom chaotického, takmer nezeleného centra sú však spomínané parky a menšie parčíky, ktoré zaberajú až 75%(!) celkovej plochy mesta, čo na mňa, nielen ako študentku záhradnej architektúry, veľmi zapôsobilo. V Kasseli sa nachádza najväčší horský park v Európe, tzv. Herkulov park, nazvaný podľa 15 -metrovej sochy Herkula. Táto socha sa stala symbolom mesta - je nielen najvyšším bodom, ale zároveň aj vrcholom niekoľkokilometrovej hlavnej osi tiahnucej sa takmer cez celý Kassel. V lete turistov najviac lákajú tzv. Wasserspiele, čiže sústava rôznych vodopádov, fontán, a kaskád.
Kassel je celosvetovo známy ako Documenta-Stadt, pretože sa tam každých 5 rokov koná výstava moderného umenia pod týmto názvom. Keďže veľa diel ostáva v meste aj po skončení výstavy, kolorit mesta je obohatený o mnohé zaujímavé prvky, ako je napr. "chodec" na obrovskej tyči alebo "okno do sveta" s výhľadom na oranžériu v mestskom parku.
Každý začiatok je ťažký
Zhrnúť do niekoľkých riadkov rok života mladého človeka je veľmi ťažké. Najmä, ak ide o rok plný nepoznaného, nového, zo začiatku veľmi ťažkého, no a teraz s odstupom času môžem povedať, že aj veľmi hodnotného a krásneho, ktorý mi dal mnoho impulzov do tých ďalších.
Každý začiatok (a vlastne aj koniec) je ťažký. Prišla som v upršanej a studenej jeseni do neznáma, s tamojším systémom štúdia som si nevedela rady, nikoho som nepoznala a aj internátny život, od ktorého som očakávala "pulzujúci život" by sa dal skôr prirovnať k pobytu v nemocnici...(človek je na izbe sám, na chodbách úplné ticho...) Tento uplakaný čas však našťastie netrval dlho, veď aj jeseň vie byť neuveriteľne krásna. Postupne som spoznala mnoho iných zahraničných a výmenných študentov, snáď zo všetkých kútov sveta!, našla som si kamarátov na celý život, nadviazala množstvo cenných kontaktov, v rámci rôznych projektov precestovala celé Nemecko, no a hlavne som dokonale precítila nemecký životný štýl.
Je bezplatnosť vždy prínosom?
Kasselská univerzita má vyše 17.000 študentov a samotný campus, čiže univerzitný areál, má skutočne pôsobivú prízemnú tehlovú architektúru, pripomínajúcu skôr staré anglické univerzitné mestečká. Súčasťou areálu sú aj 3 internátne komplexy, veľká knižnica jedáleň s kapacitou vyše 600 miest.
Čo sa týka študijného systému, ten sa od nášho líši hlavne tým, že študenti si sami určujú tempo a náročnosť svojho štúdia. Existujú povinné oblasti predmetov, z ktorých si vyberie, ktoré chce študovať a tie si potom rozloží podľa potreby. Nie je neobvyklé, že študent urobí za semester len jeden či dva predmety. Tak potom vznikajú tzv. "veční študenti". Mala som aj 40-ročných spolužiakov, spoznala som sa dokonca i s istým 65-ročným Jamesom z USA. Za štúdium v Hessensku sa zatiaľ neplatí, z čoho samozrejme pramení zvýšený záujem o získanie štatútu študenta, ktorý ma množstvo výhod a minimálne povinnosti. I keď tento študijný systém dá študentovi možnosť individuálne sa sebarealizovať, myslím si, že namiesto poriadku vzniká skôr efekt opačný. Pri prílišnej demokracii a benevolentnosti dochádza skôr či neskôr vždy k chaosu. Postupne si samotní Nemci uvedomujú, že štát neustálym prispievaním na de facto neštudujúcich študentov nezískava, ale stráca. V nasledujúcich rokoch sa aj v Hessensku zavedú poplatky za štúdium, ako je to už v mnohých iných spolkových krajinách. Pre zaujímavosť, je to približne 700-1000 € za semester. Či to však danú situáciu vyrieši, to je zatiaľ otázka.
Ako sa v Kasseli študuje
Pravda je však taká, že kto má o štúdium skutočný záujem, má v Nemecku vytvorené prvotriedne podmienky a možnosti, počnúc najmodernejšou technikou, pričom samozrejmosťou je napr. bezplatné požičiavanie notebookov, skenovanie a pod., fantastické vybavenie knižníc a množstvá rôznych zliav.
Vyučovanie prebieha väčšinou vo forme rozhovorov, referátov, prednášok, v uvoľnenej atmosfére, pretože si všetci navzájom tykajú, čo mi hlavne zo začiatku spôsobovalo dosť veľké problémy - predsa len tykať si so 60-ročnými profesormi... Veľmi pozitívne hodnotím, že celé štúdium je viac-menej orientované na prax. Skutočným prínosom bol napríklad rad prednášok, "Werkstattberichte", čiže prezentácia skúseností a projektov z dielne ľudí z daného oboru. Už samotná skutočnosť, že študijné odbory architektúra, mestské plánovanie, krajinné či záhradné plánovanie patria pod jednu fakultu, svedčí o tom, že počas celého štúdia navzájom spolupracujú, a tak sa do študentov automaticky "vštepí" vzájomná spolupráca, ktorá, žiaľ, u nás nie je takou samozrejmosťou. Tým, že počas celého štúdia študenti pracujú na reálnych projektoch, s architektmi, firmami, mestskou správou a pod. jednoducho so svetom, v ktorom sa budú čoskoro pohybovať, získavajú pre svoje budúce zamestnanie často omnoho viac ako my, ktorí máme len teoretické vedomosti.
Vieme toho naozaj veľa!
Čo som v Nemecku na vlastnej koži pochopila je, že študenti, aj keď neoplývajú takými znalosťami, vedia sa v pracovnej sfére lepšie orientovať, na koho sa obrátiť a s čím, sú samostatnejší a hlavne - vedia sa "predať". Našim študentom by však hrdosť na vlastné vedomostí svedčala omnoho viac....
Želala by som si, aby dlhší pobyt v zahraničí malo príležitosť zažiť viacero našich mladých ľudí, pretože takáto skúsenosť je cenná nielen pre študentov a ich budúce povolanie, ale hlavne pre život sám.
