Šiel som si teda vyzdvihnúť posteľnú bielizeň. Tam som zistil, ako rýchlo sa šíria dobré chýry. Čakala ma slávobrána a dychovka. Po krátkom príhovore k zhromaždeným masám som zobral prádlo a išiel na izbu. Izba bola ako každá priemerná internátna izba. Posteľ, stôl, stoličky, poličky a holuby na balkóne. Tie ma interesovali najviac. Mali tam postavené útulné hniezdo 1+1 bez sociálneho zariadenia, ktoré im však nahrádzal celý balkón. Z ich dôverného správania som vytušil že ide o pár. Nazval som ich Columbus a Lívia. Nasledujúce dni a týždne som strávil ich pozorovaním podľa vzoru Konrada Lorenza. Zaznamenával som ich prílety a odlety a učil som sa ich reči, teda hrkútaniu. Neuniklo mi ani ich potravové či komfortné správanie. Niekedy mi však dosť liezli na nervy, hlavne keď sa v noci alebo ráno hlasno hádali, kto koho vytlačil z hniezda alebo kto dnes pôjde zháňať potravu ku kačiciam do bazénu pred školu. Columbus, ako zástupca silnejšieho pohlavia to zvyčajne nechával na Líviu. Až raz sa Lívia odmietla vzdialiť z hniezda. Nakládla vajcia a nechcela ich opustiť. Po inkubačnej dobe, nevyhnutnej na správny vývin plodu, sa z jedného vajca vyliahol malý holub. Druhé vajce sa k životu neprebralo. Zato holubie škvŕňa bolo živé až-až. Neustále pišťalo a dožadovalo sa stravy. Teraz už museli kmitať obidvaja rodičia. Počas ich neprítomnosti sa mi naskytla možnosť bližšie si ho prezrieť. Slabo operený jedinec ma zaujal jednou zvláštnosťou. Zobák mal nápadne podobný kačaciemu. Začal som podozrievať Líviu, že si počas svojich potravinových výletov začala avantúru s nejakým atraktívnym káčerom. Chudáčisko Columbus, keď to zistí, bude prvý holub s parohmi. Mláďa som pomenoval Donald. Po otcovi. Po počiatočnej tichej domácnosti v hniezde sa Columbus zmieril s daným stavom a nasledujúcu znášku si sám poistil. Trikrát. Vzišli z nej dva utešené malé holuby. Týmto prírastkom sa zvýšil počet členov rodiny na päť a hniezdo sa stalo tesné. Pokúsili sa zabrať celý balkón ale zabránil som im v tom. Vyvesil som na balkónové dvere dekrét o vysťahovaní bez poskytnutia náhradného ubytovania. Neuposlúchli. Začal som si teda púšťať hlasno hudbu. Neodradilo ich to. Prestal som ich prikrmovať. Stále nič. Začal som si na balkón vykladať topánky po celodennom používaní. To zabralo a na sklonku leta sa odsťahovali. Zobrali si len to najpotrebnejšie a bez rozlúčky odleteli. Celý balkón som vydrhol agresívnymi dezinfekčnými prostriedkami. Po týždni som začal mať poruchy spánku. Asi z nedostatku hrkútania. Aj mi bolo voľajako otupnejšie. Smútok som sa snažil zahnať prácou na diplomovke, ale keďže som celé leto pozoroval holuby, nemám žiadne výsledky. Zrejme si zoženiem nový pár a požiadam školiteľa o zmenu témy diplomovej práce na Etológia holubov na internátnom balkóne.