54-11-stopa Posledný januárový víkend sa nadšenci bieleho športu zišli na štarte 37. ročníka Bielej stopy, diaľkového lyžiarskeho behu zaradeného do seriálu Euroloppet. Svoju formu si pred ZOH vo Vancouveri prišli na Skalku pri Kremnici otestovať aj slovenskí reprezentanti v biatlone, ktorí dominovali vo všetkých kategóriách.

Hoci sobotňajšie husté sneženie viacerých pretekárov odradilo, pravidelní „stopári“ z našej univerzity ani tento rok nechýbali. V pretekoch na 42 km voľnou technikou obsadila Ing. Zlatica Muchová vo svojej kategórii druhú priečku; Ing. Ľubomír Konc a Ing. Miloslav Mucha skončili na 25. a 63. mieste. Na 25-kilometrovom okruhu sa výborne darilo Ing. Ladislavovi Illéšovi, ktorý vo svojej kategórii dobehol tretí. V nedeľných pretekoch na 25 km klasickou technikou skončil Ľ. Konc vo svojej kategórii šiesty a L. Illéš obsadil 26. miesto. Dlhoročný účastník Bielej stopy, prof. Alojz Podolák, štartoval tento rok po prvýkrát v kategórii veteránov a na 10-kilometrovom okruhu klasickou technikou obsadil ôsmu priečku. „Mám radosť, desať kilometrov pretekárskej trate som zvládol za hodinu,“ prezradil spokojný 74-ročný bežkár, ktorý bol vo svojej kategórii najstarší, a tak si meral sily aj s pretekármi o dobrých dvadsať rokov mladšími.

Ruka v ruke do cieľa

„Asi kilometer pred cieľom som dobehol malého chlapca, ktorý pretekal so žiakmi v juniorskej kategórii,“ spomína na čerstvú príhodu z Bielej stopy Alojz Podolák. „Nevládal ďalej, mama a otec ho povzbudzovali, tlačili, ťahali, ale malý Filipko sa zaťal. Hovorím mu: - Toto pretekári nerobia, mamička ti nemôže pomáhať. Tamto je už cieľová lúka a diskvalifikovali by ťa. Načo si bežal dva kilometre, keď to teraz chceš vzdať? Vieš čo, postavíme sa vedľa seba, každý do jednej stopy a pobežíme spolu... A tak sa najmladší účastník Bielej stopy, osemročný Filipko Gordulič z kremnického lyžiarskeho oddielu a Lojzo Podolák, najstarší z veteránov, pekne, ruka v ruke, pomaly prebojovali do cieľa. Poviem vám, to by sa nedalo zrežírovať. V cieli nás obstali kameramani a reportéri a jeden z nich to hneď využil v úvode svojej reportáže, ktorá začínala takto: Viacerí tvrdia, že Biela stopa vymiera, ale to nie je pravda. Tu máte názorný príklad toho, že starí odchádzajú a mladí nastupujú... Zo mňa spadla všetka únava a zrazu som mal toľko energie, že keby mi povedali, aby som bežal ďalších desať kilometrov, tak idem...“, hovorí s úsmevom A. Podolák, pre ktorého sú bežky celoživotnou láskou. Dokazuje to i úctyhodná zbierka štartovacích čísel z absolvovaných lyžiarskych maratónov, ktorá dodnes zdobí jeho kanceláriu. Prajeme mu veľa elánu a síl aj v ďalších ročníkoch Bielej stopy!