Rok 1919 sa považuje za rok vzniku Československej meteorologickej služby, do ktorej vstúpilo Slovensko s dobre vybudovanou sieťou zrážkomerných (okolo dvesto) a viacerých meteorologických staníc, medzi ktorými dominovalo Hurbanovo, Banská Štiavnica a ďalšie.

Pre ďalšie obdobie bolo charakteristické zintenzívnenie budovania siete agrometeorologických a fenologických staníc, administratívne riadených bratislavskou a košickou pobočkou Československého biometeorologického ústavu. V rokoch Slovenského štátu (1939-1945) už bolo na Slovensku evidovaných 52 agrometeorologických, 32 klimatických a 518 zrážkomerných staníc. Bolo to obdobie, ktorému sa hlavne zásluhou prof. M. Končeka a Dr. Š. Petroviča pripisoval prívlastok „rýchleho rozvoja klimatológie a agrometeorológie“ (zavedenie predpovedí počasia v rozhlase, výučba meteorológie a agrometeorológie na vysokých školách, zintenzívnenie meteorologického a agrometeorologického výskumu a i.).

V zložitých politických a hospodárskych podmienkach spoločného Československa, ale aj samostatného Slovenska zaznamenala aj meteorologická a agrometeorologická služba obdobia intenzívneho rozvoja, ale aj útlmu. Uveďme aspoň niektoré etapy: v roku 1951 sa dobudoval Ústav pre meteorológiu na Kolibe v Bratislave; v roku 1969 vznikol samostatný Slovenský hydrometeorologický ústav na Kolibe v Bratislave. Po roku 1969 sa zaznamenal rozvoj rádiolokačnej a družicovej meteorológie a začiatok 90. rokov sa niesol v znamení riešenia Národného klimatického programu v súvislosti s klimatickou zmenou.

Agrometeorológia na našej škole

Za rok vzniku Agrometeorologickej stanice (AS) SPU v Nitre a začiatku agrometeorologických meraní možno považovať rok 1956. Stanica bola zriadená v areáli majetku VŠP na Mikovom dvore. Jej zakladateľom bol Ing. V. Pevný, správcom Ing. G. Bartosziewicz, pozorovatelia J. Fogada a E. Titka. V roku 1970 bola AS premiestnená na výskumnú bázu AF VŠP, zriadenú na pozemku Agrokomplexu Nitra na Zlatomoraveckej ceste. Vedúcim stanice sa stal Ing. Š. Repa, pozorovateľmi v časových obmenách A. Hudec, G. Kecskeméti, M. Šinkovičová a brigádnicky aj ďalší.

V rokoch 2001 - 2005 bola AS prechodne premiestnená do Strediska biológie a ekológie rastlín SPU na Malante

a v roku 2006 prebudovaná na Účelovú agrometeorologickú stanicu Katedry biometeorológie a hydrológie FZKI v objekte Botanickej záhrady SPU, s automatickým monitoringom dát, ktorá pokračuje v činnosti dodnes. Namerané dáta za viac ako polstoročie tvoria súčasť celoslovenskej siete agrometeorologických staníc a študentská obec ich vo všeobecnosti využívala pri riešení nespočetného množstva diplomových, bakalárskych, doktorandských a iných prác, riešení výskumných projektov zameraných na agroklimatickú rajonizáciu, produkčné modelovanie a programovanie, riadenie vodného režimu a podobne. Problematika bola spracovaná v monotematických publikáciách Klimatické zmeny a ich dopady na poľnohospodárstvo, Agroklimatické a fenologické pomery Nitry, ako aj v celoštátnych učebniciach Biometeorológia, Hydrológia poľnohospodárskej krajiny a iné.

A čo na záver? Najvhodnejšie je asi blahoželanie k jubileu a želanie vytrvalosti do všeobecne prospešnej práce!