Prezident Ivan Gašparovič odovzdal 25. januára v historickom sídle Národnej rady v Bratislave vymenovacie dekréty 49 profesorom vysokých škôl. V príhovore zablahoželal novovymenovaným profesorom k získaniu najvyššieho vedecko-pedagogického titulu a uviedol, že jeho udelením vyjadruje štát úctu plneniu významného spoločenského poslania a priznáva ním profesorom aj ocenenie a poďakovanie za doterajšiu výchovnú, pedagogickú a vedeckú prácu.
„Veda, technológie, inovácie...To sú dnes často skloňované slová, vyjadrujúce podstatu toho, čo by nás malo v najbližšom období vytrhnúť z neistoty. Neistoty z budúcnosti. No o tom, čo nás má už zajtra pohnúť ďalej, nemožno len hovoriť. Treba na tom permanentne, systematicky a dôsledne pracovať. Nechcem nikomu uberať zo zásluh na určitých výsledkoch v tomto smere, no nemôžem sa neopýtať, či nehovoríme o našich kľúčových záujmoch len na úrovni predsavzatí. A či tieto predsavzatia nepôsobia skôr rozpačito, ako mobilizačne,“ povedal prezident.
Ďalej upozornil na skutočnosť, že už dlhšie sa hovorí aj o tom, že v procese prípravy na nové, náročné požiadavky praxe začína naše školstvo zlyhávať. Že vzdelávanie a výchova, kvalita edukácie niekedy trpí aj z dôvodu upúšťania od tradičných a overených postupov. „Ale najmä preto, že sa pohybuje v začarovanom kruhu takzvaných nových foriem a prístupov. Inak povedané, chce inovovať formy, metódy i obsah práce, ale nie vždy dostatočne pružne reaguje na zmeny v sociálnej klíme i na úroveň svetového poznania,“ pokračovala hlava štátu.
Ivan Gašparovič zdôraznil, že už dvadsať rokov sa pokúšame pohnúť z miesta, no všetky diskusie o našich problémoch končia pri peniazoch. „Už som veľakrát povedal, že peniaze dokážu veľa, ale nezmôžu všetko. Predovšetkým nenahradia človeka ako tvorivý subjekt každého inovačného procesu. Nanajvýš môžu pomôcť v preskupovaní ľudských zdrojov, v tomto prípade pedagógov. Lenže ani tých, najmä kvalitných stále nemáme dosť. Zo školstva sa vytrácajú tí postarší, ktorí začínajú chýbať aj vo vede, stredná generácia nezvláda všetko,“ povedal prezident.
Zdôraznil, že na niektorých európskych univerzitách sa
hovorí o zvyšovaní školného, ktoré však obmedzuje prístup k vzdelaniu. „My sme sa, uvedomujúc si veľkú sociálnu rozdielnosť občanov, priklonili k zvýšeniu prostriedkov do školstva. Nemôžeme však zostať iba pri tom, musíme s nimi aj racionálnejšie narábať. To znamená – prehlbovať kontrolu ich používania. Nechceme tým oberať naše vzdelávacie subjekty o primeranú autonómiu, len zdôrazniť, že zodpovednosť musí byť všade a za každých okolností," pokračoval v príhovore k novovymenovaným profesorom prezident republiky.
Pripomenul, že poznanie súvisí s osobnostnou zrelosťou, kultúrnosťou i s celkovým stavom konkrétnej spoločnosti a vývoja vo svete. „Ľudskosť sa stáva požiadavkou, ktorá sa preukázateľne vyníma spomedzi všetkých znakov ľudského spolužitia. Ľudskosť ako preukaz kvality vzťahov medzi ľuďmi. Ako záujem človeka o človeka, ale aj spoločnosti o jednotlivca a naopak. Teda ľudskosť musíme hľadať v sebe i medzi nami. Aj v prístupe učiteľa k študentom, žiakom – ale aj opačne,“ dodal prezident. „Študenti budú od vás očakávať nielen záväznejšie intelektuálne postoje, ale aj rezolútnejšie presadzovanie všeľudských mravných hodnôt, po ktorých volajú všetci zodpovední ľudia. Kde inde by sa malo zaujato diskutovať o kvalite života, ak nie na akademickej pôde či v kultúrnych kruhoch? Preto nielen študenti, ale celá spoločnosť od vás očakáva nové, tvorivé podnety a postoje,“ povedal Ivan Gašparovič.
Medzi vymenovanými boli aj noví profesori našej univerzity: Marián Brestič v odbore fyziológie plodín a drevín, Juraj Čuboň v odbore spracovania poľnohospodárskych produktov a Ľubica Feriancová v odbore krajinnej a záhradnej architektúry.
Srdečne blahoželáme!
-r-
