e-poľnohospodár

Keď si v týchto dňoch v dobre vykúrených obývačkách večer sadáme k televíznym obrazovkám, defiluje pred našimi očami film plný hrôzy, nešťastia a nevýslovného ľudského utrpenia. Desaťtisíce mŕtvych a bezvládnych, zrútené domy, hlasy volajúce po kvapke vody či kúsku potravy. V očiach beznádej a otázka, čo bude o hodinu, čo bude zajtra, pozajtra, jednoducho - čo bude. Apatia a strach. Strach o zajtrajšok, na ktorý zatiaľ nie je odpoveď. Žiaľ, tento film nie je nakrútený na scenár z fantázie spisovateľa, obľubujúceho hororový žáner. Ani vedecká fantázia na tému, čo by, keby...Nie je ani z krajiny sužovanej vojnou. Je to krutá realita, ktorú pre kúsok sveta na vzdialenom ostrove napísala - príroda. Opäť raz vystrčila svoje ostré drápy, aby človeka upozornila, kto je tu pánom. Že pred jej majestátom je často bezmocný, príliš malý na to, aby ju ovládol. Zatriasla zemou, zatriasla ľudskými osudmi. Obrala ich o to najcennejšie, o život, o najbližších, o domov a nádej.

Pred týmto strašným filmom sa nedá utiecť. Nemožno zažmúriť oči pred vyhasnutými očami, nedá sa prepnúť na iný kanál, ani vypnúť televízor. Práve naopak. Tento film musíme dopozerať! Musí nami pohnúť. Aby sme sa zamysleli, skúsili pomôcť. Hoci aj málom. Pretože aj more sa skladá z miliónov drobných kvapiek. A svet to takto pochopil. Pomáha. Rôznym spôsobom. Posiela peniaze, vodu, chlieb, stany a deky. Lekárov a dobrovoľníkov. Lebo existuje na svete jedna sila, ktorá je účinná aj proti najväčšiemu utrpeniu. Ľudská spoluúčasť. Spomeňme si na ňu z tepla našich domovov.

K. POTOKOVÁ