Verš z balady Friedricha Schillera mi akosi mimovoľne prišiel na um, keď som počúvala rozprávanie prof. RNDr. MILANA BEŽA, CSc., vedúceho Katedry genetiky a šľachtenia rastlín, na tému agrobiodiverzity. Prečo? Lebo človek niekedy pri svojich aktivitách zabúda na to, aká vzácna je rôznorodosť v prírode, ktorá nie je len zdrojom jeho obživy, ale aj životnej pohody a radosti. Preto treba usilovať o to, aby sa zachovala pre našu generáciu, ale aj pre tie nasledujúce. Je to výsostná téma roka 2010. OSN ho nazvala medzinárodným rokom biodiverzity.
Pán profesor, uveďte, prosím, našich čitateľov do tejto problematiky.
- Biodiverzita je rozmanitosť, rôznorodosť, pestrosť foriem života. Pod pojmom agrobiodiverzita máme na mysli riešenie aktuálnych otázok, ktoré sú prvoradé z hľadiska zabezpečovania poľnohospodárskej výroby v kontexte socio-ekonomického vývoja, napríklad rozvoja vidieka či udržiavania krajinného priestoru. Problematika, videná z tohto uhla pohľadu, je o to aktuálnejšia, že sa často nekladie dostatočný dôraz na ochranu rozmanitosti z pohľadu úbytku pôdy v dôsledku výstavby výrobných kapacít či skladovacích priestorov na pôde, ktorá je nenahraditeľná. Je to najvzácnejší majetok, ktorý spoločnosť má a ktorý je z hľadiska života človeka, aj rastlín a živočíchov nenahraditeľný.
Táto téma bude náplňou riešiteľského kolektívu zamestnancov Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov v rámci projektu, ktorý tu funguje od júna 2009. Je to Excelentné centrum ochrany a využívania agrobiodiverzity, v skratke ECOVA. Môžete nám ho bližšie predstaviť?
- Ide o dvojročný, dopytovo orientovaný projekt vedy a výskumu s rozpočtom 1 269 524, 66 eur nenávratných finančných prostriedkov, spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ale aj univerzity, našej Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov. Bude sa realizovať do apríla 2011. Jeho ciele sú obsiahnuté v samotnom názve projektu. Prístup riešiteľov je zameraný na tri oblasti, a to na agrobiodiverzitu rastlín, zvierat (živočíchov) a informatiku pre agrobiodiverzitu. Každá z týchto oblastí má podskupiny a aktivity, riešiace konkrétne úlohy. Centrum má ambíciu podporiť aktivity slovenského výskumu v medzinárodnom meradle a poskytnutím výskumných priestorov pre študentov a pedagógov zlepšiť vzdelávacie podmienky na vysokej škole. Chce podporiť excelentný výskum v záujme uchovania a využívania agrobiodiverzity s cieľom realizovať potravinovú bezpečnosť a produkciu ekopotravín.
Začnime teda prvou oblasťou, a to ríšou rastlinnou...
- V oblasti agrobiodiverzity rastlín ide o podporu technickej inovácie laboratórií na určovanie hospodárskej hodnoty genetických zdrojov rastlín. Zameriavame sa na zaobstaranie modernej laboratórnej techniky (elektrónkový mikroskop a i.) na hodnotenie vlastností jedinečných druhov rastlín vyskytujúcich sa v našej geografickej oblasti (Slovensko) a na poskytovanie informácií o nich pre európsky aj svetový priestor.
Druhá aktivita sa sústreďuje na dopad klimatických zmien na rozmanitosť z pohľadu fyziológie, genetiky, ochrany rastlín. Je to biologický nástroj, ktorý nám umožní postrehnúť zmeny a zároveň navrhnúť riešenia na uchovanie rozmanitosti a zabezpečenie jej optimálneho zužitkovania. Projekt je zameraný na rozvoj regiónov, rieši aktuálne otázky v Nitrianskom kraji, vzťahuje sa však aj na širšiu oblasť z hľadiska klimatických zmien, na výskum funkčných vzťahov v rastlinných ekosystémoch a na adaptabilitu rastlín na klimatické extrémy.
Základným motívom tretej aktivity je využitie agrobiodiverzity v trvalo udržateľnom poľnohospodárstve. Ide o možnosti využitia rozmanitosti zdrojov potravín pre človeka. O vývoj a overovanie udržateľných systémov pestovania rastlín na ornej pôde, so zaradením genetických zdrojov netradičných plodín a ich zhodnotenie pre výživu obyvateľstva. Snažíme sa vybaviť laboratóriá analyzátormi, spektrometrami, ktoré sú schopné už v potravinových zdrojoch odhaliť látky, ktoré by potenciálne mohli byť pre človeka škodlivé.
Spomínali ste, že aj výskum agrobiodiverzity zvierat má tri úrovne.
- Prvá je venovaná hodnoteniu a monitorovaniu genetických zdrojov zvierat. Ohrozené populácie hospodárskych zvierat sú často predmetom diskusií. Tu by sme chceli podať konkrétne návrhy na riešenie. Budeme uplatňovať metódy kvantitatívnej a molekulárnej genetiky a výsledky využívať na riadenie rozvoja plemien z dlhodobého hľadiska. Mohli by pomôcť zachovať niektoré populácie zvierat, ktoré by teoreticky mohli zaniknúť. Skutočnosť je taká, že ak sa nezachráni to, čo v súčasnosti máme, chyba sa už napraviť nedá. Cesta späť neexistuje. V tom je práve zmysel tejto aktivity.
Budete sa venovať iba hospodárskym zvieratám, alebo živočíchom vo všeobecnosti?
- Problematika je poňatá v širšom kontexte, ale hlavný dôraz sa kladie na hospodárske zvieratá. Projekt je postavený na metodických základoch, ktoré zahŕňajú oblasť genetiky, kde je možné postrehnúť rozsah variability. Tá je univerzálna a dá sa uplatniť aj pre iné druhy zvierat. Každá, aj metodická stránka tohto projektu, je postavená na univerzálnom využití unikátnych laboratórnych zariadení. Ani jedno nie je totiž určené len na výskum úzkej skupiny zvierat, pretože potom by sme vlastne neboli kompetentní v problematike agrobiodiverzity. Zariadenia a prístroje, ktoré používame, sú jedinečné, ale súčasne riešia základné problémy, a tie sú spoločné. A práve v tom je základ nášho pohľadu na skúmanú problematiku.
Za veľmi dôležité považujeme aj uchovávanie agrobiodiverzity v chovoch hospodárskych zvierat. Ak sme sa v prvej časti venovali všeobecným metodickým základom, v druhej už budeme konkrétnejší a zameriame sa na chovy. Môže sa totiž stať, že sa chovatelia sústredia iba na unikátne, vysokovýkonné či z ich pohľadu vhodné plemená. No toto kritérium podlieha subjektívnemu pohľadu človeka, ktorý o tom v danom čase rozhoduje. Môže sa stať, že sa výber v chove zúži natoľko, že môže zasiahnuť akákoľvek ďalšia zmena, výkyv, biologické a nebiologické faktory a úzky pilier sa zrúti. Znamená to, že aj v chovoch treba myslieť na zachovanie rozmanitosti. Najmä v chove koní, dobytka a hydiny, teda v tých, ktoré sú typické pre náš región. Chceme poukázať na to, že zúžením diapazónu chovaných zvierat sa vlastne agrobiodiverzita znižuje a cenný biologický materiál sa stráca.
Ďalej sa v oblasti agrobiodiverzity zvierat chceme venovať výžive hospodárskych zvierat v nadväznosti na kvalitu produkcie. Pôjde o efektívnejšie využívanie domácich kŕmnych zdrojov pre výživu hospodárskych zvierat, určených na výrobu zdravotne neškodných potravín živočíšneho pôvodu.
Vytvorenie databázy genetických zdrojov rastlín, živočíchov a ich produktov, to je tretí segment projektu ECOVA...
- Áno, inými slovami ide o informatiku pre agrobiodiverzitu. Naskytá sa možnosť vytvoriť systém prepojenia všetkých spomínaných oblastí, vytvárať databázy, ktoré agrobiodiverzitu charakterizujú. Môžeme získať jednak softvérové produkty, vytvárať a napĺňať databázy, ale najmä hľadať prepojenie, aby sme umožnili vytvoriť pre agrobiodiverzitu zázemie, zahŕňajúce a poskytujúce informácie pre analýzu, detekciu, prognózovanie toho, čo by sa mohlo udiať, ak by sme niektoré zložky zanedbali.
Ako tak počúvam, zrejme by sa do tohto široko pojatého projektu mali, resp. mohli zapojiť viaceré pracoviská našej univerzity.
- Samozrejme, to je náš zámer. Ako som už spomenul, systém je otvorený, to znamená, že umožňuje ďalšie vstupy, rozšírenie o nové témy. Štrukturálne fondy sú orientované na vytvorenie infraštruktúry, čiže prístrojového vybavenia. Preto sme hľadali také možnosti, aby nakúpené unikátne prístroje boli všeobecnejšie využiteľné. Výsledky, ktoré prostredníctvom nich získame, budú relevantné a uznávané aj v karentovaných časopisoch s vysokým impact faktorom. Projekt je otvorený pre ďalšie pracoviská, pretože spomínané zariadenia si vyžadujú systematické a cielené využívanie. Nie tak, že sa na nich týždeň pracuje a ďalších deväť mesiacov sa k nim nikto nedostane. Naopak, vyzývame ďalšie pracoviská k spolupráci. To, že nám bolo pridelené toto excelentné centrum, znamená pre nás veľkú mieru zodpovednosti. Popri všetkých starostiach a povinnostiach, ktoré máme, ho musíme udržiavať v chode. Máme vypracovaný štatút s podmienkami, ako a kto môže zariadenia využívať. No a aktivity musíme vykazovať. To je ďalšia vec, ktorá súvisí so štrukturálnymi fondmi. Ďalších päť rokov musíme dokazovať, že to neboli finančné prostriedky určené na zakonzervovanie určitého stavu, ale naopak, prostriedky, ktoré rozvíjajú spoluprácu na úrovni fakulty, univerzity, iných výskumných pracovísk. Práve tieto väzby umožnia prienik do medzinárodného priestoru, hlavne kvalitou analýz. Chápeme agrobiodiverzitu komplexne, chceme poukázať na to, že to nie je chaotický, z rôznych súčastí pospájaný projekt, ale projekt so spoločnou myšlienkou, ktorá sa prelína od základného momentu až po výstupy, ktoré by ho mali charakterizovať.
Ďakujem za rozhovor!
K. POTOKOVÁ
ECOVA na výstave
Projekt ECOVA sa širokej verejnosti predstavil v novembri minulého roka v rámci sprievodného programu knižného veľtrhu Bibliotéka 2009. V bratislavskej Inchebe sa spolu s ním prezentovalo 38 centier excelentnosti, zameraných na široký okruh výskumných tém, počnúc fyzikou a kozmickým výskumom až po biológiu či ekológiu. Zámerom ministerstva školstva bolo predstaviť ich verejnosti. „Otázky návštevníkov boli rôznorodé, no odzrkadľoval sa v nich záujem o danú problematiku. Pristavili sa aj absolventi našej univerzity, s hrdosťou, že našli svoju univerzitu a „spriaznené duše,“ povedal nám profesor Milan Bežo, projektový manažér projektu ECOVA.
–r-
