Pestovanie bonsajov vedie človeka k sebadisciplíne, trpezlivosti a k usmerňovaniu svojej energie. Prináša oveľa viac ako iba pravidlá, ktoré treba dodržiavať pri pestovaní. „Bonsaj – to je aj filozofia, ktorá učí človeka porozumieť prírode aj sebe samému,“ hovorí zanietený bonsajista, prof. Ing. JOZEF BAJLA, PhD., z Technickej fakulty. Napriek tomu, že vyrastal ako „činžiakové“ dieťa, a zameraním je strojár, toto umenie ho očarilo...
Bonsaj môžeme zjednodušene charakterizovať ako miniatúrnu rastlinu, zvyčajne drevinu, pestovanú v miske, tvarovanú tak, aby navodzovala ilúziu starého stromu. Kolískou bonsajistiky sa pred dvoma tisíckami rokov stala Čína, odtiaľ sa dostala do Japonska a začiatkom 20. storočia aj do západného sveta. V posledných desaťročiach si získala obľubu aj u nás.
Od orchideí k bonsajom
Jozef Bajla má vzťah k prírode odmalička, vždy ho zaujímala botanika, chémia a fyzika. Tá predurčila aj jeho budúce povolanie. K pestovaniu bonsajov sa dostal postupne, najskôr ho uchvátili subtropické rastliny. „Pamätám si, ako ma môj švagor zoznámil s dnes už nebohým Mariánom Červeňanským. V tom období pracoval v Zelokvete, neskôr sa stal pracovníkom Botanickej záhrady SPU. Venoval sa pestovaniu orchideí a meristémovému množeniu rastlín, ktoré spočíva v tom, že niekoľkomilimetrový vrcholový odrezok sa vloží do živného roztoku alebo agarovej pôdy v skúmavke, kde začne vegetovať. Z jednej rastliny môže vzniknúť až niekoľko miliónov identických. Požiadal ma vytvoriť pohonný systém s elektromotorom na otáčanie sklených nádob, v ktorých rastliny vegetovali. Tak vznikla naša spolupráca,“ spomína J. Bajla. Dodáva, že postupne sa aj on začal venovať orchideám, v jednom období pestoval 15 druhov. „Žiaľ, raz som namiešal silný roztok na hnojenie a spálil som ich. Prišiel som o celú zbierku,“ priznáva začiatočnícke omyly. Nevzdal sa však, a začal hľadať odolnejšie rastliny. Začiatkom 80-tych rokov sa v Nitre konštituoval nitriansky bonsaj klub a zapojil sa do jeho práce. „Zohnať odbornú literatúru, ktorá by sa venovala pestovaniu bonsajov, bol takmer nadľudský výkon. Informácie sme získavali, kde sa dalo a nie všetky moje pestovateľské pokusy končili zdarom.“ Zato dnes sa už vo svojej záhrade môže pochváliť desiatkou krásnych bonsajov. Podľa prof. Bajlu je vynikajúci bonsaj z deväťdesiatich percent umenie a z desiatich záhradníctvo.
Najobľúbenejšie sú dreviny Podľa skúsených bonsajistov možno bonsaj vypestovať z akejkoľvek dreviny. Dôležité je len poznať jeho potreby a vytvoriť mu podmienky identické s pôvodným stanovišťom. K najobľúbenejším vonkajším bonsajom patria vždyzelené ihličnaté dreviny. „Kráľovnou je borovica, symbol dlhovekosti a prosperity, ale i smrek, jedlička či smrekovec opadavý môžu rásť v pekných kompozíciách. Z listnatých stromov k najvďačnejším druhom patrí javor, dub, buk, hrab, lipa, krásna a dominantná je aj breza s bielou kôrou a záplavou drobných listov, či statný pagaštan. Interiérové bonsaje sú určené do vnútorného priestoru kvôli ich nárokom na teplo. Väčšinou sú to rastliny krajín mierneho a tropického pásma, napríklad oliva, figovník, limetka, granátovník, fikus, zamia, kamélia, rozmarín a podobne,“ podotýka J. Bajla. Podľa neho, na bonsaji ako živom organizme vždy treba niečo vylepšovať. Pestovateľské zásahy sa prejavia v plnej kráse až po viacerých rokoch, takže vypiplať unikátny kus môže trvať desiatky rokov. Obrazne povedané, bonsajistika je supermaratónska disciplína.
Vzácne a vitálne
Niektoré bonsaje majú vysokú hodnotu, aj niekoľko stotisíc dolárov. „Známe je, že japonský hodnostár pri odchode do dôchodku nedostával žiadne vyznamenanie, ale bonsaj,“ dozvedáme sa. „Na hodnotu nemá vplyv druh dreviny, ale zachované proporcie podľa japonskej typológie. To znamená, že strom v miske má vyzerať tak, ako by mohol vyzerať v prírode. Iba miniatúrny. Výška a šírka stromu, hrúbka kmeňa, rozmery a tvar misky musia byť v dokonalej harmónii. Cení sa aj vzhľad lístkov a kôry, čím je drsnejšia, tým je cennejšia.“
Názor, že malý stromček iba živorí, je zásadný omyl. „Strom zásahmi netrpí. Naopak, vhodným uložením koruny sa zvýši jeho fotosyntéza, teda aj odolnosť a vitalita. Často má oveľa lepšie životné podmienky ako dreviny rastúce vo voľnej prírode, ktoré závisia od jej vrtkavých rozmarov. Pre dobrý rast však musí mať dostatok živín, denné svetlo a pravidelnú zálievku,“ zdôrazňuje J. Bajla.
Na to, aby mladý bonsaj získal vzhľad staršieho, existujú rozličné techniky – drôtovanie, svorkovanie, napínanie, vyrezávanie a rozštiepenie kmeňa a iné. Prof. Bajla najradšej robí konzervatívne metódy tvarovania bonsajov, ako je drôtovanie, ale aj iné náročnejšie metódy.
Pokiaľ ide o štýl, efektné je tvarovanie bonsajov v kaskádovom, polokaskádovom, šikmom, metlovitom, literátskom, zvlnenom a inom štýle, zaujímavé kompozície vznikajú pri štýle stromu na kameni alebo v kameni, ako aj pri skupinovej výsadbe. Napriek tomu, že estetické kritériá sú veľmi prísne, u bonsajistov platí nepísané pravidlo – nesmieš kritizovať bonsaj svojho suseda. Tento postoj vychádza z japonskej filozofie, úcty a pokory, snahy o sebazdokonaľovanie.
RENÁTA CHOSRAVIOVÁ
Umenie alebo filozofia?
Oboje. „Filozofia bonsajistického umenia je zobrazená v cykle, ktorým prechádza stromček počas celého roka. Tak ako všetko ostatné, aj bonsaj sa v priebehu času mení. Je to živé umelecké dielo, dokonalá miniatúrna kópia stromu rastúceho v prírode. Vytvoriť takýto verný obraz si vyžaduje nielen dobrý pozorovateľský talent, ale aj veľkú dávku trpezlivosti. Bonsaje ponúkajú zastavenie v rýchlo plynúcom čase. Správne tvarovaný stromček sa má k nám nakláňať, otvárať náruč, ako keby nás zdravil,“ hovorí Jozef Bajla.
Prof. Bajla s Min Hsuan Lo, bonsajovým majstrom a tvorcom nových bonsajových štýlov z Taiwanu na výstave Gardenia 2009 v Nitre.
Foto: Archív JB
„Mojou najväčšou túžbou je vytvarovať bonsaj, ktorý by som mohol s hrdosťou v budúcnosti odovzdať ako veno svojej malej vnučke,“ prezradil nám J. Bajla. Postupne dotváraný bonsaj (Gardenia 2008).
Foto: Archív JB
