Život a dielo tejto významnej osobnosti česko-slovenských dejín 20. storočia si prišli uctiť poprední predstavitelia slovenskej vedy a vysokého školstva, jeho bývalí študenti aj spolupracovníci, predstavitelia rodnej obce a príbuzenstva. Auditóriu sa prihovoril synovec, prof. Ondrej Hronec, predseda občianskeho združenia, ktorého cieľom je uchovať pamiatku Jura Hronca. Laudácio predniesol prof. Anatolij Dvurečenskij, riaditeľ Matematického ústavu SAV, medzi rečníkmi nechýbali rektori univerzít, ktoré Jur Hronec založil, prof. Vladimír Báleš (STU) a prof. Rudolf Sivák (EU). Veľmi realisticky, miestami vtipne, ale zároveň s pietou si zaspomínala študentka a neskôr asistentka „starého pána“, prof. Blanka Kolibiarová. Po slovách uznania dielu Jura Hronca si prítomní hostia pozreli dokumentárny film s názvom Jur Hronec z Gočova podľa scenára Ondreja Hronca.
S úctou si na akademika Hronca spomínali a spomínajú mnohí bývalí študenti, pre ktorých nebol iba prísnym učiteľom, ale aj človekom s veľkým Č. Pomáhal im prekonávať mnohé ťažké životné situácie. Jeden z nich o ňom napísal: „Všetkých nás neučil matematike, ale všetkých nás učil životu a jeho mravnej hodnote...“
Zo života akademika Jura Hronca
Narodil sa 17. mája 1881 v Gočove. Vysokoškolské štúdiá absolvoval na univerzite v sedmohradskej Kluži, doktoráty získal v Kluži a neskôr aj v Giessene. Ako pedagóg a vedec pôsobil na vysokých školách v Prahe a Brne, bol členom učených spoločností v Prahe aj Bratislave. Jur Hronec je zakladateľom slovenského vysokého školstva, bol prvým rektorom Slovenskej vysokej školy technickej, založil Vysokú školu obchodnú aj Vysokú školu poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva, z ktorej neskôr vznikla aj naša univerzita. Bol predsedom Matice slovenskej, Slovenského národného múzea, ale aj iniciátorom ďalších významných kultúrnych počinov pre rozvoj Slovenska. Jeho myšlienkou je aj založeni
e matematickej olympiády, ktorá pretrváva dodnes a je liahňou mladých matematických talentov. Jur Hronec je nositeľom mnohých vyznamenaní.
Zomrel 1. decembra 1959 v Bratislave a na vlastnú žiadosť ho pochovali v rodnej obci.
K. POTOKOVÁ
„Vy, mládenci slovenskí, musíte si uvedomiť, že ako budúci inžinieri musíte konkurovať s celým svetom a nemôžete sa uzavrieť do úzkych hraníc Slovenska, lebo pred vami stojí veľká úloha, hospodársky povzniesť Slovensko, slovenský ľud...a k tomu potrebujete veľké vedomosti...vybudovať dobré cesty, posilniť úrodnosť pôdy...“
(Z inauguračnej reči pri založení Štátnej vysokej školy technickej v Košiciach v roku 1939)