Tematika zachovania harmónie, rovnováhy medzi potrebami človeka a prírodou, je neoddeliteľnou súčasťou Starého zákona. Popri nádherných opisoch prírody v ňom možno nájsť množstvo príkazov a zákazov, ktorých cieľom je vytvoriť súlad medzi človekom a jeho prostredím. Človek je postavený nad iné tvory, aby bdel nad prirodzeným behom ekosystému. Zo Starého zákona pochádza myšlienka úhorovať pôdu, t.j. ponechať ju každý siedmy rok ladom, aby si oddýchla a nabrala novú silu. Opisujú sa rôzne druhy rastlín, kvetov a plodov, ich vôňa a možnosti využitia na liečebné účely (napríklad yzopu či fíg).
Množstvo zákazov a príkazov poukazuje na obmedzovanie lovu zvierat a vtákov, zakazuje sa poľovanie pre zábavu, konzumácia niektorých druhov živočíchov. Moria a oceány sú podľa Starého zákona dôležitými dopravnými trasami, ale aj nevyčerpateľným zdrojom obživy pre človeka. Mimoriadne zaujímavý je zákaz neužitočného a nezmyselného výrubu stromov. Podľa židovského kalendára sa 15. dňa mesiaca švat (podľa nášho kalendára 30. januára 2009) slávi milý sviatok – Nový rok stromov. Jeho korene siahajú do biblických dôb. Podľa tradície sa v tento deň rozhoduje o tom, ako sa ktorý strom bude vyvíjať, rásť, aké plody prinesie, ktorému sa bude dariť, ktorý vyschne, alebo sa stane obeťou víchrice. Je to deň oslavujúci prebúdzanie sa prírody k životu. Pripadá na obdobie dažďov, ktoré je vhodné aj na sadenie stromov. V biblických časoch sa dodržiaval príkaz, podľa ktorého sa ovocie stromov nesmelo oberať prvé tri roky po vysadení.
Tu bi švat, ako sa nový rok stromov nazýva v hebrejčine, je slávnosť rodiny a priateľov. Konzumujú sa rôzne druhy ovocia, ktoré sa v Svätej zemi urodia, alebo o ktorých je zmienka v Starom zákone. Napríklad hrozno, figy, datle, olivy a mnohé iné. V Európe sa udomácnil zvyk jesť v tento deň pätnásť druhov ovocia.
