S MOBILITNÝM PROJEKTOM LEONARDO DA VINCI PO MESTÁCH A MESTEČKÁCH HOLANDSKA
(Dokončenie z minulého čísla)
Navštívili sme tri: v Amsterdame, Leidene a Delfte. Každá z nich je osobitá, každá iná, no všetky univerzitné. V amsterdamskej nás zaujali vynikajúce zbierky v presklených priestoroch. Dokonale technicky vyriešené, rozdelené podľa klimatických zón s kontrolovanou teplotou, vlhkosťou, osvetlením. V oddelení tropického pralesa mal skutočne človek dojem, že prišiel do dažďového pralesa, kde ho ovíjajú liany, dusí sa od vlhkosti a o chvíľu bude potrebovať mačetu, aby sa presekal húštinou. V oddelení stredoamerickej zóny polopúští sme mali dojem, že sme sa ocitli v kamenistej pustatine s tvrdolistou trávou, kaktusmi a sukulentmi.
Najkrajšia botanická záhrada, ktorú sme videli, sa nachádza v najstaršom univerzitnom meste Holandska, v Leidene. Plochy cibuľovitých a hľuznatých rastlín rozdelené tehlovými chodníčkami, rastliny v nich perfektne označené, ukážky trvaliek v pravidelných záhonoch oddelených nízko strihanými trávnikovými chodníčkami, všade čisto, vzorný poriadok. Ani jednej suchej vetvičky na strome. Nádherne usporiadané zbierky podľa podobného stanovišťa vytvárali dokonale harmonizujúce úpravy záhradnej architektúry. Vodné plochy, kanály, solitérne zbierkové stromy staré 150 rokov, doplnené podrastmi krov, papradí, trvaliek a jednoročných bylín. Všade vzorný poriadok, usilovne pracujúci záhradníci, ktorí evidentne perfektne zvládali svoj úsek práce. Čerešničkou na torte bola síce malá, ale krásna japonská záhrada s pavilónikom a sochou známeho botanika Siebolda, ktorý sa preslávil hlavne pri určovaní flóry východnej Ázie.
Nakoniec sme navštívili botanickú záhradu v Delfte. Na konci horúceho dňa, keď sme už mali za sebou maratón po dvoch mestách, sme upachtené, unavené, doputovali do tzv. technickej botanickej záhrady, ktorá bola pôvodne zameraná na technické plodiny (na tkanie, farbenie látok a pod). Po krásnej záhrade v Leidene sme však boli sklamané. Rastlín tu bolo pomerne veľa, najmä tých v skleníkoch, ale boli neudržiavané, menovky zle označené, vonkajšie plochy zaburinené atď. Čo nás tu však zaujalo, boli keramické a terakotové figúrky vtipne rozmiestnené po záhrade, v záhonoch, na vodnej hladine, zrejme práce študentov. Boli to skutočné doplnky záhradnej architektúry. Námet pre naše výtvarníčky...
Na prvý dojem by sa dalo povedať, že čo Holanďan - to záhradník. Nie je to celkom tak, pretože Holanďania síce majú veľmi radi rastliny a hlavne kvitnúce, ale málokto si ich pestuje doma. Jednoducho si ich kúpia. Pestovateľov je veľa, ale aj kvetinárstva a Gardencentrá nájdete na každom kroku.
Väčšina Holanďanov býva v nízkopodlažných domoch, v uličnej zástavbe či v samostatných vilkách. V uličnej zástavbe má Holanďan vždy aspoň kúsok zelene v predzáhradke a pokiaľ má predzáhradku veľmi malú, usiluje sa vysadiť kvetiny aj okolo kmeňa stromu v uličnom stromoradí. Holanďania na rozdiel od nás nemajú potrebu ohradzovať sa nevkusnými plotmi alebo vysokými múrmi. Holanďan žije na ulici, vo svojej predzáhradke, ktorá je často iba niekoľko desiatok centimetrov od uličnej čiary, má tam stolík a stoličky a veľa rastlín, ktoré sú niekedy vysadené aj do deravého hrnca alebo starého vedra, ale v záplave farieb ani tieto nádoby úpravu neznehodnocujú. Tým má mestská správa zelene zjednodušenú úlohu. Keď sme porovnávali kvalitu verejnej zelene so zeleňou súkromnou alebo vyhradenou, zrazu sme zistili, že zeleň, ktorú platí mesto z daní daňových poplatníkov, je navrhovaná veľmi racionálne a úsporne. Nikde sme nevideli závlahové vodovody a kde sa len dalo, mali vytvorenú tzv. ekologickú zeleň. V zelenom uličnom páse v obytnej štvrti vyzerala úprava ako na dunách na pobreží. Na začiatku ulice bola na tabuli informácia, že zeleň je takto založená cielene a pokiaľ by mal niekto ďalšie otázky, má sa obrátiť na oddelenie správy zelene na miestnom úrade. Nikto teda nemohol mať pochybnosti o tom, že mesto plochu zanedbalo. A o alergikov sa podľa toho asi tiež nikto nestaral. Že by v Holandsku neboli?
Mestských parkov je tu veľa a ako všade v Holandsku, nechýbajú vodné plochy, typické pobrežné porasty, nechýbajú lúky, udržiavané stromové porasty. Parky sú prehľadné, bezpečné. Kvetinové výsadby, väčšinou letničiek, sa nachádzajú iba vo vnútromestských parčíkoch a aj to len vo veľkých mestách. Vzhľadom na to, že tu často prší, je finančne náročné odburiňovať letničkové výsadby. Typické ružové záhony sú zriedkavé. Ruže typu polyantiek a floribundiek alebo čajohybridov sme videli iba v súkromných záhradách. V mestských výsadbách používajú skôr botanické formy ruží ako Rosa canina, Rosa multiflora. Trávniky vzhľadom na priepustné pieskovité pôdy tiež nie sú ideálne "anglické", ale zachraňuje ich to, že je vlhko a často prší. Typicky neudržiavané alebo ruderálne plochy sme tam takmer nevideli. Pôda je v Holandsku drahá, platí sa za ňu zlatom, a preto tí, ktorí ju vlastnia, sa o ňu aj starajú.
Tri týždne ubehli veľmi rýchlo. Zážitkov je oveľa viac ako sa vošlo do tohto rozprávania, ale poznatky určite využijeme v ďalšej práci.
Po každej návšteve západnej Európy sa nám zdá, že tamojšie krajiny sa k nám akosi približujú. A bližší sú nám aj ľudia, ktorí v nich žijú. To je dobre, pretože takto sa nám v spoločnej Európe bude lepšie spolu komunikovať.
