Vyše 120 účastníkov tradičného a už aj atraktívneho podujatia sa začiatkom septembra zišlo v Račkovej doline, aby hovorili o funkcii energetickej a vodnej bilancie v bioklimatických systémoch. Podujatie, organizované Katedrou biometeorológie a hydrológie FZKI za spoluúčasti Slovenskej a Českej bioklimatologickej spoločnosti a Odboru vodného hospodárstva SAPV, ukázalo na nutnosť ďalšieho skúmania funkcie energie a vody - tzv. "faktorov života" - v produkčných systémoch rastlín pri tvorbe novej organickej hmoty - teda úrody. Dôležitosť tohto problému podčiarkuje a varovne zvýrazňuje aj v súčasnosti intenzívne diskutovaná klimatická zmena, ktorá práve otepľovaním a zmenou vodného režimu nabáda k hľadaniu možností, ako znižovať riziká jej negatívnych a správneho využitia pozitívnych účinkov.
Prof. Ing. František Špánik, CSc.
-r-
Konferencia, konaná 24. septembra, mala ráz diskusného fóra, aby si účastníci priamo vymenili skúsenosti týkajúce sa situácie vo vidieckych regiónoch a mikroregiónoch, reformy verejnej správy a jej dopadu na rozvoj obcí, ako aj vplyvu agrárneho sektora na rozvoj vidieka. Vypočuli si informácie o štrukturálnych fondoch EÚ s ohľadom na rozvoj vidieka, ako aj súčasnej fázy riešenia sektorovo-operačného programu, ako ich prezentoval Ing. Ján Beňadik z MP SR. Ing. Vadim Haraj, riaditeľ Agentúry SAPARD, priblížil úskalia a výzvy získavania prostriedkov z tohto predvstupového programu. Rozobral genézu Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá by mala začať fungovať v roku 2004 a jej úlohou bude realizovať všetky podpory vrátane SAPARDu. Nevyhol sa ani často kritizovanej téme nedostatočného záujmu či nepripravenosti podnikateľských subjektov získavať finančné prostriedky z fondov EÚ, no na druhej strane podčiarkol aj kamene úrazu pri postupe podávania a vybavovania projektov, kde veľa škody narobí nedisciplinovanosť a neporiadok vo vzťahoch, komunikácii s bankami a podobne. Zo štatistických údajov spomeňme, že spolu bolo podaných 539 projektov SAPARD, z toho sa 354 už realizuje. Nitriansky kraj je s 98 podanými projektmi na druhom mieste za najúspešnejším Trnavským krajom.
-r-
Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou sa v dňoch 25. a 26. septembra konala pri sviatočnej príležitosti, 50. výročí založenia Katedry udržateľného poľnohospodárstva a herbológie FAPZ. Pracovisko za toto obdobie prešlo špecifickým vývojom, ktorý sa odzrkadľuje aj v zmenách jej názvu, počnúc Katedrou všeobecného poľnohospodárstva, neskôr základnej agrotechniky, poľnohospodárskych sústav až po dnešné znenie, ktoré reflektuje potrebu nového náhľadu na tento odbor. Po plenárnom rokovaní v Kongresovom centre SPU, na ktorom odzneli príspevky zamerané na budúcnosť FAPZ, vízie udržateľného poľnohospodárstva a globálne otázky manažmentu prírodných zdrojov a významu environmentálneho vedomia spoločnosti pri tejto činnosti, pokračovali účastníci v rokovaniach v šiestich sekciách, ktoré dali priestor na diskusiu o poľnohospodárskych systémoch, produkčnom potenciáli prostredia a kultúrnych rastlín, burinách ako sprievodných rastlinách, liečivých, energetických a záhradníckych plodinách, ochrane životného prostredia a biodiverzite, resp. multifunkčnom poľnohospodárstve a integrovanom rozvoji vidieka. Konferencia vzdala hold zakladateľovi katedry, prof. A. Frideczkému, jeho pokračovateľom a všetkým, ktorí priniesli svoj vklad do pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti pracoviska.
-r-
Rastlinné biotechnológie sú významnou súčasťou tvorby nových genotypov kultúrnych rastlín. Priestor pre prezentáciu moderných metód v šľachtení rastlín poskytla 8. medzinárodná vedecká konferencia BIOS 2003, ktorá sa konala 18. septembra na Katedre genetiky a šľachtenia rastlín FAPZ. Úvodné prednášky predstavili súčasné poznatky o transpozónoch, nestabilných súčastiach genómu organizmov a možnostiach ich využitia pri genetickej analýze rastlín. Na priame využitie transpozónov v šľachtení ľuľka zemiakového (zemiaka) na odolnosť voči živočíšnym škodcom poukázali výsledky práce KGŠR. Ďalšie príspevky sa venovali uplatňovaniu biochemických a molekulárnych metód, techník explantátových kultúr a matematicko-štatistických postupov v šľachtení na vyššiu kvalitu surovín rastlinného pôvodu pre potravinárske využitie (tritikale, pšenica letná, jačmeň siaty), vyššiu odolnosť rastlín voči patogénom (pšenica letná) a lepšie priemyselné využitie (ľan siaty). Prezentovali sa výsledky genetickej transformácie borovice čiernej, somatickej embryogenézy lucerny siatej, kultúr jačmeňa siateho, rajčiaka jedlého, brusnice obyčajnej a ovocných plodín v skúmavkách. Veľmi dobrá úroveň a cenná výmena skúseností v oblasti rastlinných biotechnológií, to je rezume tohto podujatia.