S MOBILITNÝM PROJEKTOM LEONARDO DA VINCI PO MESTÁCH A MESTEČKÁCH HOLANDSKA
A sme doma. Tak, ako sme vám sľúbili pred cestou do krajiny tulipánov, chceme sa s vami podeliť o dojmy a poznatky, ktoré sme získali počas trojtýždňového pobytu.Lietadlo zo Schwechatu letí 26. júla o 14. 00 hodine. Sme napäté a plné očakávania z neznáma, ale hlavne zvedavé. Ťažko povedať, ktoré pocity prevládajú, či obava z toho, či sme doma nič nezabudli, starosti o dieťa v opatere babky, alebo o rastliny v okrasnej škôlke... O dve hodiny pod nami krajina, v ktorej strávime nasledujúce týždne. Rovno nalinkované pásy polí a pozemkov vytvárajú geometriu ako podľa pravouhlého pravítka. Obytný dom s hospodárskymi budovami, prípadne skleníky a polia predelené kanálmi a lány kvetín a znovu dom a pasienky, na ktorých rozoznávame už aj zvieratá, dobytok a kone.
Prísne strážené know how
Z letiska Schiphool v Amsterdame cestujeme metrom na hlavnú stanicu a odtiaľ do Enkhuizenu, sídla partnerskej organizácie, ktorá nás pozvala na prehliadku svojej firmy Syngenta Seeds. Malé starobylé mestečko zo 16. storočia, s domami z červenej tehly, úzkymi uličkami, námestíčkom s veľkým červeným kostolom ako zo starého filmu. Nikde jediný činžiak alebo nejaká atypická novostavba. Počasie je prijateľné, nie veľmi horúco, príjemne vlhko. Sme pri zálive oceánu. Je to iná krajina ako naša. Aj ľudia sú iní. Sú síce úslužní, ale zdajú sa nám neosobní, studení. Vysokí blonďaví muži, hranaté ženy, plno ľudí čiernej a inej pleti, nezrozumiteľná holandčina. Po anglicky a po nemecky vedia všetci, takže nám nehrozí, že sa nedohovoríme.
Ráno sa vyberieme za naším cieľom. Za mestom lány kvitnúcich kvetín a zeleniny. Šľachtiteľská firma Syngenta Seeds (S & G), dovozca semien kvetín a zelenín do našej republiky. Jedna z najväčších firiem tohto druhu v Európe, nadnárodná spoločnosť, ktorá vlastní pobočky nielen na území západnej Európy, ale aj mimo nej. Firma šľachtí letničky, trvalky a zeleninu a vyrába z nich osivá. Pokusné plochy má v Nemecku, Švajčiarsku, Holandsku. Môžu nám ukázať iba výrobné haly na čistenie a triedenie semien, sklady, baliarne, laboratóriá na zisťovanie klíčivosti, ale ostatné šľachtiteľské plochy a laboratóriá sú prísne utajené, tam smú iba vybraní zamestnanci, ktorí na danom úseku pracujú. Pán Norman Petten je "production manager", ochotne sa nám venuje a odpovedá na všetky naše otázky. O takejto firme sa nám v našich súčasných podmienkach záhradníckej výroby môže iba snívať. Samozrejme, je to výsledok tradície niekoľkých desaťročí, ale možno aj storočí. Nemohli nám síce ukázať know how firmy, no popoludní nás zaviezli do mestského detského parku Sprookjeswonderland, v ktorom prezentujú verejnosti použitie kvetinových výsadieb. Treba obdivovať myšlienku, s ktorou sa v krajinách západnej Európy stretávame dosť často. Majiteľ zámočku a parku sa začal hrať, možno z nudy, možno preto, že mal zručnosť a tvorivé schopnosti. Vyrábal si z rôznych materiálov rozprávkové postavičky nadživotnej veľkosti, ľudí aj zvieratá a umiestňoval ich do romantického prostredia parku. Tak vznikali výjavy z detských rozprávok. Postavičky sa hýbu a vydávajú zvuky ako živé. Zážitok nielen pre deti, ale aj dospelých. Syngenta Seeds prezentuje svoje najnovšie novošľachtence práve v tomto parku. Trvalky aj letničky sú usporiadané do nádherných kompozičných scenérií umocnených vodnými plochami. Kvetiny v závesných košoch visia na pergolách nad cestami, vodné a močiarne rastliny lemujú brehy a plávajú na vodnej hladine. Návštevníci sa môžu pokochať krásnymi farebnými kombináciami kvetín a drevín a hneď majú námety na kompozície do vlastnej záhradky.
Po stopách trvalkových výsadieb
Presúvame sa na západné pobrežie k oceánu, bližšie k Amsterdamu, do prímorského mesta Zandvoortu. Bývame v penzióne s izbou s výhľadom do záhrady, kde sa ako ozdoba záhrady okrem mačiek a psov prechádzajú aj veľké domáce králiky. Nuž, iný kraj - iný mrav. Stretli sme tu milých krajanov, ktorí nám poskytli mnoho cenných informácií o krajine a zároveň boli aj našimi sprievodcami.
Všetky cesty do okruhu asi 100 km sme absolvovali vlakom. Holanďania majú výbornú vlakovú dopravu. Vlaky sú tu rýchle, bezpečné a čisté. Železničná doprava ponúka rôzne zľavy a cez turistickú sezónu aj mnohé mimoriadne spoje. O všetkom dostupné informácie na každej stanici. V každom meste je informačné stredisko s množstvom informácií o prírode, pamiatkach, kultúrnych podujatiach.
Naša prvá cesta viedla do Haarlemu, stredovekého prístavného mesta, z ktorého sa holandskí vysťahovalci usadili v Amerike a pomenovali podľa neho svoju novú vlasť. Takmer všetky mestá sú popretkávané kanálmi, ktoré tečú stredom ulice. Ulice sú ponad kanály pospájané mostami, takmer všetky sú pohyblivé. Niektoré z nich majú vahadlá a dvíhajú sa, niektoré sa otáčajú celé, inokedy iba polovica mosta. Všetko funguje na automatiku, manipulácia trvá iba niekoľko minút, aby sa nespomaľovala doprava.
Cestná doprava je tiež výborne organizovaná. Automobilisti sú úslužní a chodec má pocit bezpečia. Predsa len všemožné prednosti požívajú cyklisti. Cyklotrasy sú všade a občas máte dojem, že Holanďan ani nepoužíva inú dopravu, pretože sa všade dostane na bicykli. Niektoré veru vyzerajú tak, že Slovák by si na ne nesadol a považoval by ich za muzeálny exponát. Holanďania však tvrdia, že ich staré železné bicykle sú spoľahlivé a osvedčené a že tie naše vyblýskané "hlinikáče" sú málo trvanlivé.
Od Floriady k Floriade
Okrem návštevy trvalkových škôlok sme sa zamerali aj na zhodnotenie využívania trvaliek v rôznych priestoroch mestskej, vyhradenej aj súkromnej zelene, návštevu botanických záhrad, hodnotenie usporiadania zbierok a všetko to, čo sa týka záhradnej a krajinnej architektúry. Preto naše cesty smerovali na miesta, kde sa konali predtým výstavy s názvom Floriada. Možno tu vidieť najmodernejšiu architektúru s celou infraštruktúrou nielen počas samotných výstav, ale aj počas ich neskoršieho využívania.
Navštívili sme partnerské mesto Nitry Zoetermeer, kde sa konala Floriada pred jedenástimi rokmi. Na bývalých močariskách bolo vybudované dvoj- až trojpodlažné sídlisko s celou infraštruktúrou, s priľahlým parkom s udržiavanou zeleňou s centrálnym priestorom rozária. V rámci výstavy bola v Zoetermeeri prebudovaná hlavná vlaková stanica, vybudovaná nová cestná sieť, administratívne centrum s nadčasovým architektonickým vzhľadom a iné aktivity. Aj vďaka Floriade vyrástlo zo Zoetermeeru moderné 150-tisícové mesto.
Druhá cesta viedla do ďalšieho priestoru Floriady, ktorá sa konala neďaleko Amsterdamu v roku 2001. Tu nás zaujali plochy okolo novovybudovaného jazera s najnovším sortimentom trvalkových výsadieb. Škoda len, že podrastové trvalky, ktoré tu boli na niekoľkých desiatkach árov a na ktoré sme boli zvedavé, už boli zlikvidované. "Prispeli" k tomu aj domorodci, ktorí si chodili rastliny vykopávať do svojich záhrad. Potešili sme sa, predsa len máme s nimi niečo spoločné. Teraz je priestor prísne strážený a pohybovalo sa tu plno záhradníkov, ktorí robili dosadby a údržbu plôch. Čo bolo zaujímavé, robotníci boli mentálne postihnutí ľudia, ktorým takýto druh práce nielenže prospieva, ale ich aj začleňuje do života. Boli zhovorčiví a keď sme im povedali, že sme zo Slovenska, vedeli aj to, že na tom mieste, kde práve sadili, stála pred rokom "slovenská koliba".
(Pokračovanie v budúcom čísle)
