ODIŠIEL VZÁCNY ČLOVEK, PEDAGÓG A VEDEC
Štvrtého augusta 2003 sme sa navždy rozlúčili so vzácnym človekom, pedagógom, vedcom a priateľom, prof. MVDr. Vladimírom Uhrínom, DrSc. Opustil nás po ťažkej chorobe 29. júla 2003 vo veku nedožitých 74 rokov. Odišiel tak, ako to robil celý život. Bez halasu a v tichom, ale neúprosnom zápase so zákernou chorobou.
Narodil sa 20. septembra 1929 v Pravici, v okrese Veľký Krtíš, v učiteľskej rodine. Po maturite na gymnáziu v Lučenci študoval v rokoch 1948 až 1953 na Vysokej škole veterinárskej v Brne. Už počas štúdií aktívne pôsobil na chirurgickej a očnej klinike, na ktorej sa stal po absolvovaní riadnym asistentom. Súčasne absolvoval vedeckú ašpirantúru.
Po obhajobe kandidátskej dizertačnej práce v roku 1960 sa hneď habilitoval na VŠV v Brne za docenta veterinárnej anatómie. V dôsledku tzv. politickej normalizácie napriek bohatej publikačnej aktivite mohol byť menovaný riadnym profesorom až v roku 1990. V roku 1991 úspešne obhájil najvyššiu vedeckú hodnosť DrSc.
V roku 1962 odchádza z Brna na Katedru fyziológie a anatómie hospodárskych zvierat VŠP v Nitre, ktorej bol dlhoročným vedúcim. Neskôr bol zvolený za prorektora VŠP a v dvoch funkčných obdobiach vykonával funkciu prodekana Agronomickej fakulty.
Po vynútenom odchode z VŠP pracoval od roku 1979 na Výskumnom ústave chovu a šľachtenia hydiny v Ivanke pri Dunaji ako vedúci jeho detašovaného pracoviska v Nitre. Od roku 1986 po delimitácii tohto útvaru bol vedúcim oddelenia morfológie a fyziológie hospodárskych zvierat VÚŽV v Nitre. V roku 1990 sa ako univerzitný profesor vrátil na VŠP a súčasne v rokoch 1991 - 1992 vykonával funkciu zástupcu riaditeľa VÚŽV v Nitre. Počas krátkeho obdobia v roku 1993 bol riaditeľom Výskumného ústavu chovu hydiny v Ivanke pri Dunaji. Odišiel do dôchodku, ale tvorivé vedecké a pedagogické aktivity až do posledných dní venoval výchove vysokoškolskej mládeže na Fakulte prírodných vied UKF v Nitre.
Celý tvorivý život a dielo venoval prof. Uhrín rozvoju zootechnických a veterinárskych vied a vernosti povolaniu vedca a pedagóga, ktoré neopustil ani v rokoch normalizácie po vynútenom odchode z VŠP v Nitre.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zaoberal problematikou chorôb kĺbov hospodárskych zvierat a neskôr sa venoval štúdiu morfogenetiky buniek a tkanív. Významne prispel k rozvoju tejto hraničnej disciplíny medzi genetikou a morfológiou, najmä prácami o tkanivovom zložení tela hospodárskych zvierat. Z výsledkov prác o štruktúre a raste svalových vlákien a tukových buniek čerpala najmä šľachtiteľská prax pri zvyšovaní produkcie a kvality mäsa. Bol priekopníkom zavádzania elektrónovej mikroskopie do zootechnického výskumu na Slovensku. V tejto oblasti vypracoval morfologické podklady pre porovnávanie submikroskopickej stavby pohlavných orgánov pri riadenej reprodukcii a embryonálnych manipuláciách. Viaceré originálne výsledky dosiahol pri štúdiu štruktúrno-funkčných aspektov vývoja mliečnej žľazy kravy, tvorby a sekrécie mlieka. I v medzinárodnom meradle je vysoko hodnotená jeho koncepcia využitia histológie v zootechnike. Originalitou je, že nesledoval patologické stavy a zmeny, ale jemné rozdiely v štruktúre buniek a tkanív, ktoré závisia od intenzity a dynamiky fyziologických procesov.
Aktivity prof. Uhrína v rôznych profesijných, biologických a lekárskych spoločnostiach v Slovenskej akadémii pôdohospodárskych vied, ktorej bol čestným členom, patria do komplexu jeho tvorivých činností.
Ľudskosť, tolerancia, múdrosť a skromnosť radia prof. MVDr. Vladimíra Uhrína, DrSc., k popredným osobnostiam našej spoločnosti. Vďaka týmto dedičným vlastnostiam i nesmiernej húževnatosti a poctivosti v prístupe k životu a práci dokázal prekonať ťažkosti a problémy časov minulých.
Česť jeho svetlej pamiatke!
