e-poľnohospodár

Pred ôsmimi rokmi som začal študovať na SPU odbor aplikovaná biológia. V tom čase ani jeho autori nemali úplne jasno v tom, ako sa tento odbor bude profilovať. Nakoniec sa to podarilo a v súčasnej forme je to ucelený odbor, čo má hlavu a pätu. V roku 1995 sa okrem kryštalizácie nových odborov naša univerzita stávala súčasťou "veľkých" zmien. Prechádzali sme na kreditový systém, nový systém skúšania, keď sa ústne skúšky menili na písomné testy a všetci sme sa museli prispôsobiť. Prízvukovali nám tento nový systém, jeho flexibilitu a okrem iného sa pojmom "flexibilný", označoval spôsob štúdia, ktorý využíval všestranné možnosti SPU zabezpečiť štúdium na všetkých fakultách univerzity. Systém bol dobrý. Aspoň tak sme o ňom počúvali od našich starších kolegov a učiteľov. To boli začiatky, môjho štúdia, ako aj transformácie na našej univerzite.

Päť rokov ubehlo ako voda, dnes som interný doktorand na FAPZ a, žiaľ, aj ako zástupca študentov v najvyššom samosprávnom orgáne univerzity musím konštatovať, že ospevovaný flexibilný spôsob štúdia s možnosťou využívania predmetov z rôznych fakúlt je dnes takmer nereálny až nemožný. Nie však preto, že sme to zle rozbehli. Štart bol dobrý. Na zamyslenie je spôsob komunikácie fakúlt, uzatváranie sa do seba, boj o študenta a čo je najhoršie, študent je ten, čo sám na to najviac dopláca. Flexibilita sa vytráca, kedysi známe podmienky absolvovania "povinných" kreditov na iných fakultách sú dnes už minulosťou a takto by sme mohli pokračovať. Závažným ukazovateľom našej atraktivity je aj pomer uchádzačov o štúdium s možnosťou prijatia. Pozitívna selekcia je takmer nulová, nie je to len tým, že sa na Slovensku rodí menej detí. Dokedy sa tým budeme utešovať? Päť rokov, desať? Je potrebné modifikovať poľnohospodárske a biologické vedy na atraktívnu formu, zaviesť študijné programy, ktoré prilákajú maturantov a zabezpečia našej univerzite budúcnosť. Treba využívať všetky kontakty pri budovaní nových flexibilných programov a využiť predeurópsky priestor na budovanie euroodborníkov. Nie uzavretí do seba, ale otvorení iným.

Dôležitým merítkom dlhodobej perspektívy je postavenie našich fakúlt, ich vzájomná spolupráca, komunikatívnosť a chuť dosahovať výsledky konkurujúce iným univerzitám v európskom priestore. Tá dnešná "krátkodobá", či krátkozraká budúcnosť, resp. realita je postavená na plátaní dier, delení katedier, fakúlt, odborov, predmetov, študentov. Ak pôjdeme týmto smerom, naša dlhodobá budúcnosť bude veľmi krátka. Je pochopiteľné, že na UK v Bratislave je jasne diferencovaná napr. lekárska od právnickej fakulty. Som Bratislavčan a pri mojich návštevách univerzít v hlavnom meste je mi ťažko vysvetľovať skratky ako FAPZ a FBP a hlavne ich odlišnosti. Postavenie SPU je iné. Zmyslom našej univerzity bol odjakživa vzťah fakúlt, ktoré spolu pracovali. Naša univerzita je jedným organizmom, fakulty jednotlivé orgánové sústavy a ak má fungovať "život univerzity", musia byť spolu vo vzájomnej súdržnosti a navzájom si pomáhať. Dokázali sme spolu prežiť rôzne "ochorenia", dokonca sme spolu odstránili "rakovinový nádor", ktorý pôsobil k verejnosti odpudzujúco. Zachovajme si zdravý organizmus, pracujme spolu bez stresu a s rozvahou.

Je na mieste zdôrazniť fakt, na ktorý poniektorí zabúdame. SPU je lokalizovaná v Nitre a mesto Nitra je na území Slovenskej republiky. Z tejto dedukcie vyplýva, že aj naša univerzita je súčasťou Slovenska, a tak tu neplatia nijaké iné pravidlá existencie, len tie, ktoré rešpektuje Ústava SR, zákony NR SR a iné právne predpisy, ktoré sme povinní rešpektovať a dodržiavať. Žijeme v demokratickom štáte, ktorý zabezpečuje právo rovnosti ľudí medzi sebou. To znamená aj u nás. Skúsme preto zabudnúť na typické slovenské vlastnosti ako je závisť, ješitnosť, ohováračstvo, nevraživosť. Opýtajme sa, čo prekáža nám. Nepáči sa nám, ak nás niekto komanduje, alebo nám niekto niečo vyčíta. Napriek tomu tieto spôsoby voči svojim kolegom často používame, pretože sme sa to naučili a nepoznáme alternatívu. Odpoveďou potom býva obrana či protiútok. Dajme šancu prežiť našej alma mater dlhšie, ako len krátke obdobie. Premena myslenia, vzťahov a spôsobu práce trvá roky. V rodine je to otázka niekoľkých mesiacov. V organizácii, akou je naša univerzita, generácie. Bol by som rád, keby dekanáty fakúlt zvážili svoje ďalšie kroky k uzatváraniu sa do seba, nevraživosti medzi sebou a začali spolupracovať a vytvárať spoločné študijné programy, vedecké projekty. Myslime na budúcnosť našej univerzity, tá nie je ani v rukách tých skôr narodených a ani "juvenilcov", je v rukách nás všetkých.

Ing. JAROSLAV POKORÁDI