e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 1/48 E - PANORÁMA: Symboly Európskej únie

    E - PANORÁMA: Symboly Európskej únie

    E-mail Print
    Zástava, znak. Na modrom podklade kruh dvanástich zlatých päťcípych hviezd. Od roku 1955 zástava Rady Európy a od 26. mája 1986 oficiálna zástava Európskeho spoločenstva. Počet hviezd v kruhu je nemenný. Číslo 12 symbolizuje úplnosť a dokonalosť. Každá z členských krajín EÚ si ponecháva aj svoju národnú zástavu.

    Hymna. Je to Óda na radosť z deviatej symfónie Ludwiga van Beethovena. Hudobnú úpravu pre klavír, dychové nástroje a symfonický orchester napísal Herbert von Karajan na žiadosť Rady Európy. Už v roku 1972 bola prijatá za hymnu Rady Európy a od roku 1986 je hymnou EÚ. Každá z členských krajín si ponecháva aj vlastnú hymnu.

    Jednotná mena. Euro je zavedené od 1. 1. 2000. Grafický symbol meny vyzerá ako písmeno E s dvoma horizontálnymi paralelnými čiarami a je inšpirovaný gréckym písmenom epsilon, keďže Grécko je kolískou európskej civilizácie a e prvým písmenom slova Európa. Paralelné čiary symbolizujú stabilitu.

    Deň Európy. 9. mája 1950 prezentoval vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman pred zástupcami médií návrh francúzskej vlády, aby Francúzsko, Nemecko a iné európske krajiny spojili svoju produkciu uhlia a ocele. Schumanova deklarácia sa považuje za začiatok budovania Európskej únie. 9. máj je príležitosťou na aktivity zbližujúce občanov Európskej únie.

    Robert Schuman (1886 - 1963) zasvätil veľkú časť svojho aktívneho politického života procesu zjednocovania Európy. Je jedným z veľkých Európanov, ako boli Charles de Gaulle, Winston Churchill či Konrad Adenauer. Po druhej svetovej vojne sa stal spoluzakladateľom kresťansko-demokraticky orientovaného republikánskeho ľudového hnutia a do roku 1956 bol členom každej francúzskej vlády. Mimo hraníc svojej vlasti sa stal známym najmä ako šéf diplomacie. Usiloval o ukončenie dlhoročného nepriateľstva medzi Francúzskom a Nemeckom. Snažil sa, aby vzťah týchto dvoch štátov položil základy novej európskej spolupráce. Jednu z ciest videl v kooperácii v ekonomickej oblasti. Na sklonku svojej politickej kariéry sa sústredil na vytváranie orgánov a inštitúcií budúcej európskej integrácie.

    This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it