Niekedy sa dejú zvláštne veci. Na SPU som už tretí rok, viac či menej spokojná. Užívam si čas, keď treba byť súčasťou výučby a relatívne pokojne prežívam skúškové radosti i trápenia. Ako väčšina z nás, študentov (okrem zopár vyvolených), snažím sa popri škole aj čo-to zarobiť. Aj keď som si zvykla medzi ponukami dosť preberať. Nedokážem totiž pochopiť zmýšľanie mladých ľudí, ktorí sú ochotní s vysokoškolským vzdelaním upratovať či umývať riad, hoci aj za ťažké €.
Koncom minulého roka som medzi oznamami na FEM-ke našla ponuku letnej platenej stáže v najväčšej oceliarskej spoločnosti na východnom Slovensku. Pritom pochádzam zo stredného, žijem na západnom, takže doteraz nerozumiem, prečo ma zaujala práve táto ponuka. Veď v Bratislave sa cez leto s mojou špecializáciou dá slušne zarobiť. Ale veď život si rozprávky píše sám...
Poslala som teda e-mail a zabudla. V polovici marca sa mi ozvala milá pani z oddelenia vzdelávania a rozvoja, aby ma pozvala na jazykové testy. Po päťhodinovej ceste naprieč republikou som v Košiciach popísala pár stránok a poklebetila si s mladým (podľa prízvuku zrejme) Američanom, vrátila sa do Nitry a opäť zabudla. Ako vždy, keď niekto povie: "My sa vám ozveme".
Letné skúškové bolo v plnom prúde a pomaly som si hľadala program na leto - pravdaže, pracovný. Keď sa mi konečne začali ozývať aj nejakí potenciálni zamestnávatelia - bum - prišlo pozvanie aj z Košíc. Chvíľu som váhala, no nakoniec som preložila skúšku u pána dekana a teraz sedím vo vlaku na trase Bratislava - Košice.
Nikto z nás nikdy nevie, kam ho vietor zaveje a neviem to ani ja. Možno to nakoniec vyjde a budem si môcť overiť, nakoľko sú potrebné vedomosti femkára v praxi, trochu si "pospeakovať" (po odbornej štátnici by sa už aj zišlo!), spoznať nových ľudí a v neposlednom rade reprezentovať nielen seba, ale aj našu alma mater.
Tieto riadky snáď aspoň na chvíľu zaujmú zopár študentov, ľudí s (aj keď ešte nedokončeným, ale predsa) vysokoškolským vzdelaním, že aj na Slovensku sú možnosti, ako zbohatnúť počas jedného leta. Podotýkam, nie vždy musí ísť iba o peniaze. Veď sa skúste, moji milí, v tridsiatke uchádzať o miesto a uviesť prax v medzinárodnej spoločnosti na úrovni stredného manažmentu, alebo prax zberača jahôd v Škótsku. Tak či onak, prajem Vám veľa šťastia!
