Keď prichádza máj, vždy mladý, čarovný, prichádza s ním aj láska. Tí starší spomínajú, mladí sa vedú za ruky a veria, že tá ich bude iste večná. Stretávame mnohé dvojice a veru neraz sa v duchu čudujeme: "Čo na nej (na ňom) vlastne vidí?" Ja sama som sa však jedného dňa presvedčila, že vkus je niekedy viac než prekvapujúci. Moja dcérka, budúca prváčka, sa mi zrazu zdôverila, že už vie, za koho sa vydá. "Za koho?" pýtam sa vážne, ako si to takáto životne dôležitá téma vyžaduje. "Za Ľuboša", odpovedá rovno a úprimne. Bleskovo sa rozpamätúvam na chlapcov v jej veku z našej ulice a pred očami sa mi vybaví ryšavý chlapček, veľmi pehavý. Nedávam najavo údiv a pokojne sa pýtam ďalej: "A čo sa ti na ňom tak páči?" Zdvihne svoje veľké oči a nadšene vraví: "Tie bodky, mami, že je taký bodkovaný..."
Nuž, prosím...! A ja zrazu hľadím na Ľuboša nevinnými očami svojho dievčatka a zdá sa mi, že je to veľmi chutný chlapček, ozaj - na zaľúbenie...
