Tohto roku si pripomíname 65. výročie založenia slovenského vysokého poľnohospodárskeho školstva a 60. výročie založenia Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva (VŠPLI), ktorá bola konštituovaná v Košiciach. Predsedom komisie pre jej založenie bol Dr. h.c. prof. RNDr. JUR HRONEC, DrSc. Človek mimoriadne aktívny, veď stál pri zrode piatich vysokých škôl, ktoré v prvých rokoch života aj sprevádzal.
Na tento rok pripadá 125. výročie jeho narodenia. Stalo sa tak 17. mája 1881 a jeho rodiskom je neveľká gemerská dedinka Gočovo v okr. Rožňava. Po maturite na gymnáziu v Rožňave a po univerzitnom štúdiu matematiky a fyziky v Kluži sa stal profesorom a po roku 1918 riaditeľom slávneho kežmarského, najprv nemeckého lýcea. Za docenta sa habilitoval na Karlovej univerzite a profesorom bol menovaný na ČVUT v Brne, kde pôsobil v rokoch 1924-1937. V roku 1927 bol aj dekanom Stavebnej fakulty. V tomto prostredí sa začal boj o zriadenie Slovenskej vysokej školy technickej. Dvadsať rokov po vzniku ČSR nebolo možné technické vedy študovať na Slovensku. V roku 1937 bol konečne prijatý zákon, ktorým sa v roku 1938 otvára v Košiciach Štátna vysoká škola technická M. R. Štefánika a jej prvým rektorom sa stáva Jur Hronec.
Založenie slovenskej techniky - ako tvrdia historici a ekonómovia - znamenalo pre Slovensko to isté, ako pre svet objavenie Newtonových zákonov. Pre vojnové pomery (okupácia Košíc) sa škola sťahuje cez Martin do Bratislavy. Je to dnešná Slovenská technická univerzita. Jur Hronec bol potom ešte dvakrát zvolený za jej rektora. Počas 2. svetovej vojny zakladá Vysokú školu obchodnú (terajšia Ekonomická univerzita) a stáva sa jej dekanom. Stál aj na čele pedagogickej fakulty a zaslúžil sa o založenie Prírodovedeckej fakulty UK. V roku 1953 bol menovaný za jedného z prvých akademikov SAV. V povojnových rokoch 1946-1953 bol spolu s L. Novomeským predsedom Matice slovenskej. Založil čsl. matematickú olympiádu a bol prvým predsedom Jednoty čsl. matematikov a fyzikov. Mohli by sme menovať ďalšie pocty a menovania, ktorých sa mu za jeho plodného 78-ročného života dostalo.
Vo vzťahu k našej univerzite treba pripomenúť, že za jeho rektorovania bol v školskom roku 1941/1942 na Slovenskej vysokej škole technickej založený odbor poľnohospodárstva, a to preto, ako sám zdôrazňoval, aby po zatvorení českých vysokých škôl (kde študovali vtedy Slováci aj poľnohospodárstvo) nemuseli ísť študenti do fašistického Nemecka. Tak za ním prišlo, okrem Slovákov a Čechov aj 400 Bulharov z Prahy, Brna, aby tu v Bratislave pokračovali v štúdiu.
Jur Hronec zostáva v spomienkach ako nestor slovenských matematikov, veď prvé učebnice a skriptá z matematiky (je ich spolu 11) v slovenskom jazyku sú z jeho pera. Jeho predvídavosť do budúcnosti bola veľká. V svojej imatrikulačnej reči sa prvým študentom slovenskej techniky okrem iného prihovoril aj takto: "... vy mládenci slovenskí, ktorí opustíte brány tejto školy, nesmiete sa uzatvárať do úzkych hraníc Slovenska, naopak, musíte sa ako budúci inžinieri, postarať o vybudovanie dobrých ciest, aby sme sa mohli spojiť s celým svetom, musíte posilniť úrodnosť našich pôd, musíte sa učiť cudzie jazyky... nie politizovaním, ale činorodou prácou pomôžete svojmu ľudu.". Aj keď tieto slová povedal takmer pred 70 rokmi, platia aj pre dnešok. Preto zachovajme jeho odkaz i slová, ktoré pri spomínanej imatrikulácii adresoval mládeži: "Práca vám vyplní život, bez ktorej je on prázdny. Obsah života vám natrvalo nenaplní nijaká zábava. Preto pracujte, tvorte, dúfajte a vydržte, len tak budete šťastní."
