Veľa sa o nej v poslednej dobe hovorí. Že je pre rozvoj ľudskej spoločnosti nevyhnutná a napriek tomu sa k nej správame macošsky. Že je finančne podvyživená a nad vodou ju držia iba tí s veľkým entuziazmom a túžbou po poznaní nového. Áno, reč je o vede. Jedni vravia slovenská veda, iní veda na Slovensku. Tak či onak, túto ušľachtilú oblasť ľudskej činnosti nemožno dnes vnímať izolovane, ale iba v kontexte európskom, ba ešte širšom. Aj veda a výskum zamerané na široký okruh problémov týkajúcich sa poľnohospodárstva a príbuzných oblastí prežíva obdobie hľadania a na to nadväzujúcich reforiem. Začiatkom roka začalo svoju činnosť Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu so sídlom v Nitre. Na jeho čele stojí vzdelaná, mladá šarmantná žena. JUDr. MARIETA OKENKOVÁ.
Sme na akademickej pôde, ktorej poslaním je aj výchova novej generácie vedcov a výskumných pracovníkov. Vo vašich vystúpeniach na rôznych fórach ma zaujala myšlienka, že im treba dať šance, aby uplatnili svoje schopnosti čím skôr...
Áno, viackrát som sa verejne vyjadrila, že mám záujem podporovať mladých ľudí, aby vstúpili do vedy a výskumu, aby si túto cestu zvolili za svoje povolanie a poslanie. Moje slová sú adresované najmä na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Jednoznačne musím povedať, že jej absolventi, najmä tí, ktorí ukončili či končia doktorandské štúdium, majú u nás dvere otvorené. Moja výzva má aj konkrétnu odozvu, veď na jej základe som už prijala niekoľko absolventov. Myslím si, že určitá generačná výmena v tejto našej novej rezortnej výskumnej organizácii je nevyhnutná. Veď z vyše šiestich stovák zamestnancov je šesťdesiatpäť takých, ktorí sú poberateľmi dôchodku a sú aj ďalší, ktorí sú už v dôchodkovom veku. Chýba mi tam dosť výrazne stredná generácia. Symbióza starších skúsených výskumníkov, to je zas výhoda pre mladých, ktorým sa tu poskytuje šanca, naučiť sa mnoho užitočného pre svoju ďalšiu prácu. Zapájať do vedeckovýskumnej práce mladých, to je svetový trend. Uvediem príklad. V tomto roku sa začína realizovať projekt EU AGRI MAPPING 2006-2008, ktorého cieľom je mapovať vedeckovýskumné kapacity v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva v nových členských krajinách EÚ a v kandidátskych krajinách. V rámci tohto programu sa bude hodnotiť aj výskumná základňa na Slovensku a jedným z kritérií, ktoré berú do úvahy, je aj počet mladých pracovníkov vo veku do 35 rokov. Výsledky hodnotenia budú dôležité aj pri uchádzaní sa o účasť na veľkých zahraničných projektoch.
Projekty, európske projekty...
Je jasné, že sa do nich musíme zapojiť. Ale to nie je vôbec jednoduché. Preto musíme minimálne vo vnútri, v rámci Slovenska, pôsobiť integrovane, jednotne, a nie konkurenčne. Mali by sme postupovať na báze partnerstva, inak nemáme šancu uspieť vo veľkých projektoch. Samozrejme, nemôžeme mať "veľké oči" a uchádzať sa hneď o veľké projekty, tie sú podmienené bohatými skúsenosťami, praxou, kvalitným vedeckým tímom a, samozrejme, dobrou technickou a materiálovou vybavenosťou. Ak nemáme moderné prístroje, ktoré sú nevyhnutné na jednotlivé analýzy, nemáme šancu umiestniť sa v takýchto projektoch. Podľa mojej mienky musíme postupovať krok za krokom, na báze partnerstva s ostatnými výskumnými organizáciami v EÚ, postupne sa materiálne a technicky dobudovať a možno sa za pár rokov uchádzať aj o priame riadenie nejakého projektu na európskej úrovni. Ako príklad môže slúžiť Výskumný ústav živočíšnej výroby, ktorý má už skúsenosť so štatútom excelentného centra v rámci únie. To je jedna z našich ambícií, získať statusy excelentných centier vedy a výskumu.
Predpokladám, že vaše tvrdenia sú podložené skúsenosťami z pôsobenia v Bruseli...
Presadiť sa v medzinárodnej konkurencii, pri získavaní projektov, to závisí vyslovene od "dravosti" jednotlivých organizácií. Čo to znamená? Mať jednak kvalitne pripravených ľudí, ktorých treba adekvátne zaplatiť, čo je finančne veľmi náročné a častokrát aj dosť rizikové, lebo môžete vyčleniť tím ľudí, ktorý bude určitú dobu pracovať s maximálnym nasadením a možno aj bezvýsledne, teda, že nakoniec daný projekt nezískate. Myslím, že aj tak treba raz začať a hľadať možnosti. Prijať kvalitného človeka na projektové manažérstvo je finančne mimoriadne náročné. Možno aj preto takíto ľudia častokrát odchádzajú za niekoľkonásobne vyššími platmi niekam do komerčnej sféry. Je to naozaj začarovaný kruh. V Bruseli som získala kontakt na jednu organizáciu, ktorá vykonáva takýto servis pre nemecké a iné výskumné ústavy v EÚ, robí pre nich prieskum trhu v oblasti výskumných projektov, zhodnocuje, aké sú možnosti pre tú-ktorú organizáciu z hľadiska zapojenia sa do projektov, predkladá im analýzy a poskytuje servis vo forme konzultácií, poradenstva z hľadiska kvalitnej prípravy projektov, aby naozaj uspeli na európskej úrovni. Mimoriadne dôležitá je dobrá znalosť jazykov. Chcem apelovať na to, že mnohí deklarujú jazykové znalosti, ale v praxi sa stretávam s tým, že to tak v skutočnosti nie je. Úroveň ich angličtiny, ktorá je hlavným komunikačným jazykom vo svete, je veľmi nízka. Ak chcú naozaj pracovať vo výskumnom priestore a uplatniť sa kdekoľvek na medzinárodnej úrovni, musia na sebe jednoznačne jazykovo pracovať.
Že práca vedca nie je u nás docenená, je verejné tajomstvo. Je odchod talentovaných ľudí podľa vás podmienený iba výplatnou páskou?
Aj to viem racionálne pochopiť, lebo sila niekoľkonásobne vyšších platov je veľmi veľká. Je to neporovnateľné, koľko môžem zaplatiť špičkovému výskumnému pracovníkovi ja a koľko mu môže dať zahraničná výskumná inštitúcia. Ale je to aj vec patriotizmu, vzťahu k svojej vlasti. Aj ja som mala možnosť žiť v inej krajine, na druhom konci sveta, ale rozhodla som sa pre Slovensko, lebo sem patrím srdcom aj dušou a neviem si predstaviť svoj život niekde inde. Je to aj vec určitej morálnej motivácie, vedieť ohodnotiť výskumných pracovníkov aspoň verbálne. Nájsť si pre nich slovo uznania. V tomto smere sa snažím zaviesť takýto nový prvok aj v našej organizácii, ustanoviť Cenu generálneho riaditeľa za významný vedeckovýskumný prínos. Každý pracovník bude mať šancu zapojiť sa a výsledky sa každý rok vyhodnotia na zasadnutí vedeckej rady.
Myslíte, že sa v budúcnosti zmení náhľad na financovanie vedy a výskumu k lepšiemu?
Treba konštatovať, že vedeckovýskumná základňa na Slovensku je finančne dlhodobo poddimenzovaná. Potvrdzujú to aj štatistické údaje o tom, akým podielom zo štátneho rozpočtu prispieva štát na vedu a výskum. V rebríčku štátov EÚ sme až na 20. mieste z 25 krajín. Nie je to lichotivé umiestnenie a zároveň smutné. Zmenu z hľadiska zvýšenia štátnej podpory by mohla priniesť taká vláda, ktorá by si jednoznačne stanovila ako prioritu, že chce podporovať vedu a výskum, že nadväzuje na lisabonskú stratégiu, ktorá dáva prioritu ekonomike založenej na poznatkoch, ktorá sa bez podpory vedy a výskumu nedá realizovať. Iba v tomto prípade by som videla možnosť nárastu finančného balíka na podporu vedy a výskumu na Slovensku. Ale ak som absolútna pesimistka a musím vychádzať z existujúceho rozpočtu, musím urobiť také racionalizačné opatrenia, aby som zabezpečila živobytie pre tých skutočne špičkových výskumných pracovníkov, do ktorých sa oplatí investovať, ktorí majú kredit a uznanie nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej pôde. Myslím, že to sa dá uskutočniť jedine takým spôsobom, aký som zvolila. Zaviedla som jednotné riadenie ekonomiky, tým pádom som znížila servisný aparát na jednotlivých výskumných ústavoch. Sprehľadnilo sa financovanie a je tu určitá záruka vyššej efektívnosti a kontroly vynakladania finančných prostriedkov na výskum.
Pani Okenková, máte právnické vzdelanie a dali ste sa do služieb poľnohospodárstva, ktoré, ruku na srdce, nie je v poslednej dobe veľmi populárne. Napriek tomu, že je to naša živiteľka.
Máte pravdu, profesijne som sa ocitla úplne na inej koľaji. Na začiatku, keď som ešte len zvažovala svoje pôsobenie v rezorte pôdohospodárstva, som si aj ja kládla otázku "ja a poľnohospodárstvo, hnojarina?!" No časom, keď som vnikla do problematiky hlbšie, prišla som na to, že je to veľmi zaujímavá oblasť vo vzťahu k právu Európskej únie, na ktoré som sa už aj počas štúdia orientovala. Čo sa týka poľnohospodárstva, vyslovene ma oslovilo to, že ide o jedinú spoločnú politiku EÚ, ktoré je plne regulovaná na úrovni EÚ. Je to vlastne najväčší objem legislatívy v rámci tohto spoločenstva. Okrem toho sa v poľnohospodárskej oblasti pohybuje naozaj málo špičkových právnikov a ak si chceme nejakým spôsobom obhájiť tento priestor a svoje postavenie na európskej úrovni, musíme mať ľudí profilovaných na túto problematiku. Ja sa už v súčasnosti menej považujem za právničku z pohľadu právnej praxe, no z hľadiska fungovania európskej poľnohospodárskej politiky by som určite nemala problém!
Ste manažérka veľkej a rôznorodo zameranej organizácie, ale aj manželkou a mamou malej dcérky, ktorá si vyžaduje vašu plnú pozornosť a starostlivosť. Ako zvládate tento každodenný kolotoč? Pomáhajú staré mamy?
Moja mama, ktorá žije v Bratislave, ešte pracuje, no nitrianska stará mama je už niekoľko rokov na dôchodku, takže nám pomáha. Dcérka začala v týchto dňoch chodiť do škôlky, takže to bude pre nás všetkých určitá zmena. Svoje pracovné povinnosti sa snažím v priebehu dňa veľmi nahustiť, niekto by možno povedal, že sa to fyzicky ani nedá zvládnuť, ale je to preto, aby som sa už popoludní okolo tej štvrtej-piatej mohla venovať dcére. To ma určite nájdete s ňou v parku alebo v meste.
Ďakujem za rozhovor!
