Potvora je to jarné slniečko! Na jednej strane vstupuje do svedomia gazdiniek, že ich okná už preveľmi potrebujú jarný kúpeľ, na druhej zas neodolateľnou silou vábia vziať si ľahké sako a vyjsť na prechádzku. Môžete dvakrát hádať, čo som zvolila! Pobrala som sa do nášho mestského parku, do oázy zelene, ako hlása informačná tabuľa. Park je ešte ako rekonvalescent. Zima síce nie je choroba, ale...a tá tohtoročná bola veru dlhá. Slnko však robí zázraky a onedlho park zhodí sivý župan a oblečie sa do farebného. Už sú tu prvé náznaky. Pri jazere na niekoľkých centimetroch štvorcových žlté hlávky prvých kvietkov. Nenapodobiteľný koncert vtáčích hlasov.
Park je dnes plný ľudí. Dominujú mamičky so spiacimi bábätkami v kočíkoch, ockovia s tými väčšími na preliezkach, nezaostávajú bicyklisti a korčuliari na kolieskach, dievčence v krátkych tričkách s holým pupkom. Psíčkari. Páriky. Aj dedko stojaci pri starom rozheganom bicykli pozorne sleduje, čo sa deje na hladine aj pod ňou. Zrazu z ostrovčeka zdeseno vylietajú divé kačky. Ktovie, čo ich vyrušilo? Vŕby sa ako vždy smutne skláňajú nad hladinou a možno si šuškajú, že by nebolo od veci zorganizovať nejaké jarné upratovanie. Príroda si síce s mnohým poradí sama, ale s umelými hmotami a iným nešvárom veru nie. Scenériu oživuje oranžová našej fakulty, záhradníci sa určite onedlho pustia do svojej "predzáhradky", aby nič neostali dlžní svojmu remeslu. Aj novo vysadená lipka sa už teší na jar. Je tu iba krátko, zasadili ju rotariáni ako živú pripomienku na výročie svojho založenia. Zakotvili neďaleko nej aj novú lavičku. Slovom, pekne je tu...ticho a pohoda. Naruší ju návrat do reality spravodajskej relácie. Veľká voda vyčíňa. Povodeň rúca hrádze a vyháňa ľudí z príbytkov, tu v neďalekých Trsticiach, na Morave aj v Rumunsku.
Taký bol tohtoročný prvý apríl. Nie taký z recesie. Skutočná prvá aprílová sobota. A okná? Tie počkajú...
