Fotografia oficiálne existuje už 167 rokov. Francúzska akadémia vied ju predvídavo uvoľnila v prospech celého ľudstva 19. augusta 1839. Jej kronikársky či dokumentárny význam je neoceniteľný, daný miliardami existujúcich fotografií.
Pochopiteľne, prvé kroky "písania svetlom" začali skôr. Pričinili sa o to dvaja priekopníci - Niepce a Daguerre. Ich prvé snímky sa zapísali do histórie ako zátišie (Niepce 1822) a osoba (Daguerre 1839). Z každej existoval iba jediný exemplár. Zaznamenala ich asfaltová fotocitlivá vrstva na zinkovej platni a ako vývojka poslúžil petrolej a levanduľový olej. Čas expozície (alebo osvit) sa udával v hodinách! Množili sa odtlačením, vrstva nebola svetlostála. Vývoj sa nezastavil a pričinením mnohých experimentátorov šiel po špirále ďalej. Od soli striebra na medeno-striebornej doske s vyvolaním v ortuťových parách a ustálením v roztoku kuchynskej soli (dagerotypia), cez sklené platne - mokré, suché, čo umožnilo robiť kópie, pozitívy. Po nich prišiel film - zvitkový, plochý, 35-milimetrový aj užší, najskôr čiernobiely, neskôr farebný, s možnosťou zväčšenia, zmenšenia a dotvárania výrezmi. Stúpala fotocitlivosť, svetelnosť objektívov na fotoaparátoch a expozičný čas sa podľa voľby krátil až na tisícinu sekundy. Veľké skoky priniesol vývoj vo fototechnike. Popri kvalitnej optike bola veľkým prínosom automatika v expozícii aj v zaostrení. Fotograf sa mohol viac sústrediť na obrazovú kompozíciu viditeľnú na matnici alebo displeji a nemusel strácať čas nastavovaním prvkov. Korunu vývoju nasadila digitálna fotografia. Obraz zachytí elektronická vrstva necitlivá na svetlo a údaje zapíše do pamäte fotoaparátu alebo na kartu. Potom už len stačí súbory prekopírovať a zaniesť do fotoslužby. A kto má kvalitnú farebnú tlačiareň, fotografie si môže vyrobiť superexpresne doma, aj keď za vyššiu cenu. Napriek všetkému čiernobiela fotografia nezanikla. Je výtvarne nenahraditeľná a vďaka možnosti domáceho spracovania flexibilnejšia aj lacnejšia.
Fotografovanie je profesiou, alebo ušľachtilým koníčkom. Bez sebachvály môžem uviesť, že tretinu doby existencie fotografie (čo je viac ako 50 rokov!) som pochodoval paralelne s ňou. V tlači mi uverejnili viac ako tritisíc snímok a tie, ktoré boli vyrobené navyše, presahujú desaťtisíce. Zároveň som mal v Nitre osem samostatných autorských výstav, každú s inou tematikou. Na základe skúseností a kontaktov s ľuďmi rôznych národností, mentality, veku aj inteligencie môžem fotografovanie odporučiť najmä mladým, ale aj starším. Nezáleží na tom, či budete len "kronikármi" rodiny, alebo chcete pracovať na širšom poli sebauplatnenia. Na trhu je dostatok literatúry, fotokluby alebo kontakty so skúsenejšími fotografmi vás navedú na cestu k úspechu. Keď uvažujete o cene fotoaparátu, môžem s istotou povedať, že nie jeho cena, ale "fotografické videnie" podmieňuje výsledok. Do popredia sa tlačia ľudia s výtvarným cítením a z neškolených amatérov, idúcich vlastnou cestou bez nátlaku vkusu školiteľa, sa častokrát stanú vynikajúci majstri.
Mgr. KOLOMAN ZÚRIK
Známy nitriansky fotograf Koloman Zúrik sa v týchto dňoch dožíva významného životného jubilea - osemdesiatky. Dlhoročnému spolupracovníkovi našej redakcie do ďalších rokov prajeme veľa zdravia a tvorivého elánu!
