e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 14/50 Z tradičnej veľkonočnej kuchyne

    Z tradičnej veľkonočnej kuchyne

    E-mail Print

    Veľká noc je po Vianociach ďalším sviatkom, ktorý spôsobuje zodpovedným gazdinkám nové vrásky na čele. Už niekoľko týždňov vopred si robia starosti, ako čo najlepšie upratať a vyzdobiť byt, ako pripraviť čo najlepšie pohostenie pre hojné rodinné i priateľské návštevy, čo dať malým i veľkým šibačom za ich náročnú prácu. Pri tom všetkom mnohí aj zabudnú, že Veľká noc je v prvom rade krásnym a dôstojným sviatkom s dlhou tradíciou. Pozrime sa na ňu cez tradičnú slovenskú kuchyňu.

    Veľká noc je najväčším jarným kresťanským sviatkom. Na obed vo Veľkonočnú nedeľu končil dlhý 40-dňový pôst a mohli sa jesť opäť jedlá, ktorých časť sa nechala v to ráno posvätiť v kostole. Ako pri všetkých významných kresťanských sviatkoch aj pri Veľkej noci možno pozorovať prelínanie a spájanie s oveľa staršími tradíciami. V predkresťanskom období na tento čas pripadalo novoročie motivované solárnym kultom a začiatkom poľnohospodárskych prác. Začiatok nového hospodárskeho roka na seba viazal množstvo obradných úkonov, ku ktorým patrili aj obradné jedlá s magickými a liečivými vlastnosťami.

    Asi najznámejším a dodnes vo všetkých rodinách pripravovaným veľkonočným jedlom sú vajíčka ako symbol nového života a plodnosti. Na Slovensku sa jedli len jednoducho uvarené, prípadne sa z nich pripravovali rôzne obradové jedlá, ako napríklad praženica, baba či sirek. Na väčšine nášho územia sa piekol obradový koláč, na východnom Slovensku nazývaný paska. Okrúhly tvar symbolizoval slnko, nový život, snahu o zabezpečenie dobrej úrody. Koláče mohli mať aj iný tvar, napríklad to bol závin, prípadne mali tvar zvieraťa, najčastejšie baránka. Zvykli sa piecť aj jidáški, praclíky v tvare písmen, ktoré svojimi spletanými prameňmi cesta predstavovali vraj povraz, na ktorý sa obesil Judáš.

    Po dlhotrvajúcom pôste sa na stole opäť objavili aj mäsové pokrmy. K veľmi starej tradícii patrí pečenie jahňaťa alebo kozľaťa. Najviac sa však jedla šunka a klobásy zo zabíjačky. Ak nebolo na údenú bravčovú šunku, varili aspoň údenú baraninu. V niektorých chudobných oblastiach nahrádzali mäso mliečnymi výrobkami, napríklad tvarohom, syrom, oštiepkami. No a samozrejme, na veľkonočnom stole nechýbala pálenka a víno.

    (www.inzine.sk)