Aj výmenou stráží možno nazvať konferenciu Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri SPU, ktorá sa za prítomnosti delegátov a hostí konala 7. apríla v kongresovom centre. Ing. Miroslav Habán, PhD., prevzal štafetu predsedu rady na nasledujúce štyri roky od doc. Ing. VLADIMÍRA PAČUTU, PhD., ktorý túto funkciu vykonával uplynulých sedem rokov. "Aké boli?", spýtali sme sa ho a tu vám ponúkame niekoľko postrehov.
- Z môjho pohľadu veľmi dlhé, ale naopak, veľmi rýchlo utiekli. Keď som nastupoval do funkcie, nevedel som presne, čo všetko s tým súvisí. Narušil sa môj štandardný pracovný režim, pretože som sa musel zapojiť do celouniverzitného života. Bolo to veľmi hektické obdobie. Menili sa vlády a niektoré pôsobili dosť tvrdo vo vzťahu k sociálnym záležitostiam. My sme na to museli, samozrejme, reagovať. Na jednej strane hájiť záujmy zamestnancov, na druhej bolo nutné robiť zmeny. Myslím, že činnosť rady bola veľmi dobrá, pretože sme nepripustili nejaké hromadné prepúšťanie. Dokázali sme udržať sociálny zmier. Sú na Slovensku univerzity, kde museli robiť drastické ťahy z hľadiska miezd alebo znižovania stavu zamestnancov. My sme touto cestou nešli, našli sme so zamestnávateľom spoločnú reč. Za to mu patrí vďaka.
- Čo som sa za tých sedem rokov naučil? Že nie je možné úplne akceptovať názor každého jednotlivca. Boli vznesené rôzne požiadavky, niekedy vážne, inokedy banálne... Treba si uvedomiť, že tu platia nejaké pravidlá hry, ktoré som sa snažil v rade dosť prísne dodržiavať. Ľudia nám vyčítali, že nie všetko sme dokázali dohodnúť. V kolektívnej zmluve máme zakotvené všetky vymoženosti, ktoré sú v rámci zákona možné. Vnútorné úpravy, napríklad pružný pracovný čas, to už je vec univerzity. Odbory nie sú v pozícii, že prídu na kolektívne vyjednávanie so zoznamom požiadaviek. Museli sme viesť dialóg, ktorého výsledkom boli mnohé kompromisy. Bolo treba určiť hranicu racionálnosti, ktorú by mohli akceptovať obidve strany.
- Najväčší problém, ktorý momentálne odbory majú, je otázka miezd. Za posledné roky odborový zväz robí kroky pre to, aby bol trend vzrastajúci. Financovanie školstva je veľmi zložitý problém, súvisí aj so stavom zamestnanosti aj s ďalšími problémami. Politici väčšinou využívajú pred voľbami rétoriku o priorite školstva, je otázne, akým smerom sa to bude vyvíjať po nich. - Pri vstupe do funkcie som si povedal, že všetky vymoženosti, ktoré nám poskytuje kolektívna dohoda, treba jednoznačne uplatniť. Aj sme ich, na malé výnimky, uplatnili. V období štrajkovej aktivity sa mi podarilo získať na našu stranu rektora aj predsedu senátu, veľa ľudí sa nebálo prísť podporiť štrajk. Nebolo to jednoduché, ale našťastie sme to aj vďaka vynikajúcim právnikom na odborovom zväze zvládli bez problémov.
- Čo sa nám nepodarilo? To musí zhodnotiť členská základňa, radoví zamestnanci. Máme stále najvyššiu organizovanosť spomedzi všetkých slovenských univerzít, pretože trend je klesajúci. Dôvody? Odchod do dôchodku či osobné rozhodnutia jednotlivcov. Mladí ľudia sú zas z iného cesta. Bude treba robiť osvetu, ale to je už úloha pre nové vedenie.
- Čo popriať novým členom rady? Veľa energie, trpezlivosti, aby sa im podarilo presadiť všetky racionálne požiadavky pre blaho tejto univerzity. K tomu pevnú vôľu a hlavne chuť do roboty. Odborárska činnosť totiž nie je honorovaná, ani docenená, a tí, ktorí sa na ňu dajú, venujú tomu svoj voľný čas.
